Už niekoľko rokov sa túlam po vonku vo vhodných i nevhodných podmienkach. Niekedy bolo riadne teplo, ba až horúco, inokedy bol to pravý i ľavý opak. Zima, mráz a často dokonca aj tma. Dnes to bol ale poriadny vrchol. A nemyslím to v tom dobrom zmysle slova. Už len samotná cesta na Jahodnú bola riadne mazľavá a nepríjemná. Na parkovisku je vidno, tak nepotrebujem hneď spočiatku čelovku a našťastie je okolo nuly stupňov Celzia a neprší. Nahadzujem na nohy turistické mačky a vydávam sa hore na zjazdovku.
Tma
Tu už nie sú zapálené ani delá a ani svetlá. Tak sa terigám v tme vpred. Svah je tak trocha mäkký a prešmykujú sa mi nohy. Tak predsa len, nemrzne a preto ma to nemôže a ani neprekvapuje. Len prečo mi to tak strašne dlho trvá, kým som hore. Vidím len extra malý fliačik pod nohami a vlastne neviem ani či idem po snehu alebo za zjazdovkou už nie je nič. Netuším. Po krátkej chvíľke je mi jasné, že nemôžem takto pokračovať ďalej.
Tma a hmla
K tme sa pridáva nepriehľadná hmla. Svetlo zo svetelného zdroja sa extrémne rozptyľuje na kvapkách vody a oslepuje ma. Neostáva mi nič iné len ako si posunúť čelovku na hruď. Dávam si ju nižšie a naozaj nastáva celkom dobré zlepšenie výhľadu pred mňa. Len teraz mi to všetko svieti predo mňa pod nohy a keď chcem sa niečo inde pozrieť, musím sa natočiť celým telom daným smerom. Ale len frflem čo? Poviem pravdu, ešte mám len za sebou zopár kilometrov a nechce sa mi pokračovať. Ale nechce sa mi ani vrátiť, doma budem o pol piatej a čo budem potom robiť?
Tma, hmla a mokro
K dvom super veciam sa pridáva tretia milá vec – mokro. Z roztápajúceho sa snehu sa rinie po chodníku voda a niekde je aj ľad a kde tu aj nejaký fliačik snehu. Aspoň myslím, nakoľko je viditeľnosť celkom pekných desať metrov predo mňa. Tak ďaleko ale nevidím, lebo potrebujem vidieť kam dávam nohy a nie nudne a zbytočne svietiť ďaleko pred seba. Ako keby desať metrov bola nejaká diaľka. Teraz sa mi ešte viacej nechce, ale stále je tam v hlave priestor na ešte zhoršenie môjho stavu.
Tma, hmla, mokro a sneh
Za Lajoškou je už viacej ako jasné, som určite nad snežnou čiarou. Pred mnou nie je nič, za mnou nie je nič, teda aspoň nič nevidím. Len vychodený chodník v snehu, do ktorého sa zabáram hlbšie a častejšie ako by mi to bolo milé a vhodné. Teším sa na hrebeň, možno niečo bude vidieť. Akonáhle sa dostávam na hrebeň, moje želanie sa nenaplňuje. Je to absolútna deka. Nikde ani nič. To je teda „pozitívne“. No nakoniec to nebude až také zlé, veď neprší.
Tma, hmla, mokro, sneh a vietor
Čo môže človek čakať na hrebeni? No predsa nejaký ten vetrík. Alebo vietor, vetrisko či vetročisko. Fackuje ma sprava, zľava a často aj spredu. Toto je úplne hnusné počasie. Nálada je na bode mrazu, no tak dobre, je to asi jeden stupeň nad nulou. Vysoko to teda nie je. Mám sto chutí sa naozaj vrátiť. Som zatiaľ ale dosť tvrdohlavý a naozaj chcem dôjsť bližšie ku Kojšovke. Zatiaľ neprší a to ma drží.
Tma, hmla, mokro, sneh, vietor a dážď
Na Idčianskom sedle si musím chtiac nechtiac dať na seba pršiplášť. Normálne sa spustil dážď z neba. No skôr z bokov, vidím ako sa mi preháňajú vodné kvapčiská sprava do ľava cez moje malé zorné pole. V lete je dážď celkom príjemná zmena, teraz je to ale ako za trest. Cez chodník, teda ak sa to dá nazvať chodníkom, sú celkom pravidelne popadané stromy. To sťažuje už aj tak dosť ťažký postup. No nie je to milé?
Tma, hmla, mokro, sneh, vietor, dážď a stratil som sa
No vôbec to nie je milé, z objektívnych dôvodov sa mi darí zablúdiť. Už hodnú chvíľu nesledujem značky na stromoch a idem len krok za krokom. Alebo lepšie povedané sledujem stopy ľudí, čo tadiaľto šli predo mnou. Asi aj oni zišli z cesty. Tak teraz som v dosť zapeklitej situácii. Mám mokro v topánkach, prší na mňa, tma je tak hustá, až by sa dala krájať a som dosť mimo plánovanej trasy. Ak sa na ňu mám vrátiť, najlepšie je pokračovať a napojiť sa na modrú značku medzi Zlatou Idkou a Kojšovkou. Pravdaže, treba ísť celkom dlho do prudkého kopca.
Tma, hmla, mokro, sneh, vietor, dážď, našiel som sa a sneží
Momentálne jedinou dobrou správou je sneh. Pekne, milo a romanticky sneží. Tak to celkom silno klamem. Vôkol mňa nepadajú na zem pekné huňaté chumáčiky snehu ale drobné a ostré ihličky mi do tváre vháňa prudký vietor. Vôbec nesledujem cestu a len kráčam ako bez duše a bez ducha vpred. Poteší ma prístrešok ale len na chvíľku. Veď zasa schádzam z cesty a vôbec som si to nevšimol. Ako by som aj mohol, ak viditeľnosť sa nezlepšila a dohľad je do asi troch metrov.
Tma, hmla, mokro, sneh, vietor a dážď cestou späť
Preliezam ďalší padnutý strom a nadávam sám na seba. Trebalo mi toho? Vôbec ma to nebaví, je to celé zle. Na duši mi leží veľký kameň a pochybujem o všetkom a o sebe. Mohol som radšej ostať doma a dobre si pospať. Bol by to lepšie strávený čas. Nemal som sem vôbec liezť. Naivne som o sebe predpokladal len samé dobré veci a krutá realita mi ukázala ako sa v sebe celkom dosť silno mýlim. Nemal som sem vôbec liezť.
Tma, hmla, mokro, sneh, vietor, dážď a svetlo?
Zvyčajne keď sa blíži svitanie a obloha sa začína zosvetľovať, tak ma to nabije kopou energie. Ako je to dnes? Na jednom mieste, kde les ustupuje lúke či rúbanisku, je zrejmý nástup svetla. Alebo skôr taký jemný náznak. Stále mám zapnutú čelovku, lebo aj tak nič nevidno, stále prší a fúka. Hmla je stále prítomná a sneh takisto. Čierny mrak nad mojou hlavou sa nikam nepoberá. Idem len vpred a už sa ani neteším na koniec. Apropo, je to ešte nekonečne ďaleko.
Hmla, mokro, sneh, vietor, dážď a svetlo
Nie je to len očný klam ale naozaj sa rozvidnieva. Je to sto percentne pravdivé a divné. No niežeby by bolo oveľa lepšie vidno. Hmla sedí okolo mňa ako nejaká dobre zmýšľajúca matróna sediaca na stoličke chrániaca všetko vôkol. A ako vždy, robí to viacej zloby ako dobra. Feňo, prestaň byť taký negativistický, troška sa pozviechaj a nájdi v tom aj niečo dobré. Ale ako môžem k tomu pristupovať fajn prístupom, keď je mi tak silno nanič. Ja chcem ísť na niekedy v budúcnosti na niekoľkodňový výlet, keď nedokážem preniesť sa cez toto? Nie je to dobré.
Svetlo, hmla, mokro a sneh
Je deň. Je hmla. Aj mokro vôkol mňa i so snehom. Do konca ešte zopár kilometrov chýba. Pod nohami mám ľad a som nesmierne rád mačkám na nohách. Takto sa nezgúľam dole kopcom. Teda aspoň by som nemal. Ani táto pozitívna vec ma nerozveseľuje na duchu ale vnímam ju zle. Prečo je tu ľad? No len prečo? Prečo je taká zima a prečo je mokro? Ako mi má táto situácia vôbec pomôcť a prečo som sa na to dnes dal? Naozaj som taký veľký pako, ako sa teraz sám sebe zdám? Čo tu teraz vidím? Zostupujem pod snežnú čiaru a som v bielo hnedom lese.
Svetlo, hmla i mokro
Tak aj sneh mi dal zbohom a aj ak by sa zdalo, že to bude lepšie, veľmi to tak nevyzerá. Namiesto snehu sú všade mláky a kde nie sú mláky tečie chodníkom potok. Teda predpokladám, lebo do veľkej diaľky nevidno a všetko čo je vzdialenejšie ako desať – dvadsať metrov je zastreté hmlou a preto prekvapivé. Hrozivé. Vôbec nerozumiem tomu ako som mohol tadiaľto ísť pred troma hodinami s predstavou aké je to super. Je to asi najhorší výlet za posledné roky. Definitívne.
Svetlo a hmla
Som nad Jahodnou a čaká ma už len posledný úsek dole kopcom. Nechcem ísť po zjazdovke, neviem či náhodou sa po nich nepremávajú ratraky a minuloročná skúsenosť na Plejsoch mi dosť stačila. V mojom rozpoložení by asi nedopadol takýto stret práve najlepšie. Ako sa gúľam dole chodníkom, zrazu musím povyskočiť minimálne dva metre do vzduchu. Skôr to bolo asi desať centimetrov. Lesom sa ozýva varovanie pred Covidom, prosba o dodržiavaní odstupov a hygienických štandardov. Počuli ste srnky, lane, divé svine či veveričky? Umývať si pravidelne ruky! A het odo mňa.
Na parkovisku je okrem môjho auta už len jedno ďalšie. Jeho majiteľ si obúva lyžiarky a zrejme sa chystá lyžovať na kopci. Neviem či má skialpinistické viazanie a lyže, ale vlek nefunguje. Nejako sa bude musieť dostať hore. Len neviem ako. Prajem mu lepší deň ako som mal ja. Dnes to bola riadna katastrofa. Skoro nič nedopadlo ako som chcel, jediným pozitívom je koniec. Či zanevriem ďalšie dni a týždne na prechádzky? Sám neviem, asi skôr nie. Držím si palce na lepšie dni v budúcnosti.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 24. 01. 2021 | 4:21 h:min | 26.51 km | 9:51 min/km | 1025 m |
Pridaj komentár