Pred pár rokmi (už je to pár rokov?) som sa rozhodol sám od seba, bez nátlaku iných ľudí, prejsť za jeden deň aspoň sto kilometrov. Poviem pravdu, neskončilo to veľmi slávne. Prešliapal som deväťdesiat kilometrov, ale už po sedemdesiatich som si bol istý, že to nedokončím. Akosi sa mi spravili nejaké pľuzgiere a jednoducho som na to nemal. Došla mi energia (nemal som so sebou dosť jedla). I tak to stálo za to, vidieť o polnoci popíjajúcich chlapíkov pred Lajoškou a ich údiv na tvárach, keď som sa vynoril z tmy a pokojne sa zasa vzdialil.
Ďalší rok som si to rozdelil na dve dni a bolo to super (prvý deň, druhý deň). No a minulý rok som sa v krátkodobej pomätenosti mysle prihlásil na Východniarsku stovku, ktorá v žiadnom prípade sto kilometrov nemá. A je to dosť brutálne. Zasiahla však vyššia moc a minuloročný ročník sa musel zrušiť (a nebolo to kvôli covidu ale africkému moru ošípaných). I tak som sa nakoniec rozhodol prejsť sto kilometrov a bol som konečne úspešný (bolo to veľmi dobrý deň). No zistil som, že V100 je úplne iná liga. Tento rok som nemal takéto ambície, ale africký mor i teraz zasiahol a V100 sa ide vo virtuálnej verzii. Pravdaže sa dá ísť i oficiálna trasa z roku 2019 (to je tá úplne iná liga) alebo si vybrať nejakú vlastnú dostatočne dlhú trasu. A tak som sa rozhodol.
0. km: Ráno 3.8. o šiestej ráno som na virtuálnej štartovacej čiare a sám som zvedavý ako to pôjde.
- km: Stále som riadne nabudený a i keď by už takmer celú hodinu malo svietiť slnko, tak to tak nie je. Tie okolité kopčeky a činžiaky nedovoľujú preniknúť slnečným lúčom až ku mne. Je teda dosť riadne chladno.
2. km: V Ťahanovciach je kľud a kľudný som i ja. Celkom si na dnešný deň verím (veď mám svoj presne navrhnutý plán).
3. km: Je stále troška chladnejšie, ale beriem to športovo. Aspoň som sa vôbec nespotil a teda nemal by som vôbec smrdieť. Prečo sa na mňa tak čudne pozerali ľudia na Aničke?
4. km: Som si po prvýkrát uvedomil, že Turistická ulica je taká strmá, až sa tam človek musí riadne štverať. No a Horolezecká je oveľa menej prudká (napriek tomu nie je ani ona rovná). Nemali by si tie dve ulice zameniť mená?
5. km: V Čermeľskej doline úplne normálne fučí typický košický VKV. Tak kým mi doteraz nebola zima, tak teraz už môže (a je).
6. km: Konečne sa dostávam do lesa a tak je predo mnou prvý kopček. Moje tempo a hlavne ego riadne kleslo.
7. km: Pozorne obchádzam nádherný exemplár Slizniaka karpatského.
8. km: Spočiatku dnes ma troška tlačil vak na jednom mieste. S úžasom zisťujem, veď to už nerobí. Vlastne ani necítim batôžtek na chrbte.
9. km: V tomto krásnom, slnečnom (už naozaj vidno slnko) bezveternom dni, zrazu z ničoho nič asi päť metrov za mnou padol suchý konár zo stromu. Chce mi matka Príroda niečo naznačiť? Mám pokračovať?
10. km: Moje tempo sa trošička zvýšilo. Dokonca na rovinke, ktorá dokonca viedla smerom … ehm, dole.
11. km: Predo mnou beží cez cestičku veverička. Elegantne skáče posledný meter k stromu a pozoruje ma po očku. Som ohromený (ako skoro vždy) mrštnosťou týchto zvieratiek.
12. km: Dostávam sa z lesa do úseku s lúčkami. Na slniečku je príjemne teplúčko, v tieni je sa vždy prudko ochladí.
13. km: Na jednej lúčke sa pasú dve srnky zo sto metrov odo mňa. Keď ma zbadajú, freneticky sa rozbehnú do lesa. Aj na tú diaľku počujem ako jedna z nich riadne nahlas dychčí (má toľko zmieňovaný covid? Alebo mor ošípaných?). No neviem či sa dožije budúceho jara.
14. km: Fotoaparát mi dosť nápadne naznačuje takmer prázdny stav baterky. Hmm. Prečo som ho včera večer nenabil? Ešte dobre, že som so sebou zobral i power banku. Aspoň si nacvičím nabíjanie počas pochodu.
15. km: V lese je celkom ticho. Len občas niečo niekde pípne. Najčastejšie a najhlasnejšie je moje brucho. Chce mi tým niečo naznačiť?
16. km: Okolo mňa sa zrazu rozprestrela hmla. Tlmí zvuky a pachy a tak ma pasúca srnka nezaregistruje. Nechcem ju veľmi stresovať.
17. km: Prudký ale našťastie krátky kopec (zjazdovka na Jahodnú). Som ako delfín. On i ja sa pohybujeme v slanej tekutine. On v mori a ja v mojom pote.
18. km: Už nie som spotený. Lebo nejdem do kopca a troška ma ofukuje vetrík.
19. km: V lese sa pohybujem pomalšie ako by som chcel. Žeby hneď kríza na začiatku? Našťastie nie, je to len môj zbytočný zlý pocit.
20. km: No som dosť prekvapený. Dostal som SMS: Vítajte v Maďarsku. Čože? Kedy som prekročil hranice?
21. km: Stretnutie s prvými turistami dnes. Navyše je to Katka, ktorú som stretol včera (keď som sa bol prejsť s Aďkou). Aká t náhoda.
22. km: Dostal som sa do tempa. Ide sa mi príjemne, dobre, excelentne.
23. km: Musím si dávať dobrý pozor, aby som to s rýchlosťou neprehnal. Veď predo mnou je ešte obrovská porcia kilometrov (minimálne dva maratóny). Prvých dvadsať kilometrov nie je až tak dôležitých ako posledných.
24. km: V tomto úseku idem v ľahšom smere oproti V100. Zo Železného vrchu smerom dole.
25. km: Stále idem dole zo Železného vrchu.
26. km: Vymenil som lesnú cestu za asfaltovú, stále to však smeruje smerom dole.
27. km: Konečne sa smer kopca zmenil, začínam stúpať na Gáľovú. Veľmi sa tomu teším. Dúfam, že to nebudem skoro ľutovať.
28. km: Zatiaľ nič neľutujem.
29. km: Mám za sebou výškový kilometer. A predo mnou? Ani neviem.
30. km: Na tento kilák by som najradšej rýchlo zabudol. Ťahal sa ako žuvačka. Nekonečná žuvačka.
31. km: Dosť dlho som stál na jednom mieste. No niežeby som nevládal, ale predo nou urovnával na odkladisku dreva veľký lesný mechanizmus. Mne sa to zdalo ako náhodne presúvanie klád dreva z jedného miesta na iné, určite v tom však bola nejaká logika. Lebo obaja pilčíci sa zrazu postavili a šli pracovať a aj VLM v tom momente odišiel. Ostalo po ňom len blatom rozryté miesto.
32. km: Som sa pred chvíľkou sťažoval na nečakaný oddych? To som bol aký pako. Teraz idem hore a aj by som si dal nejaký oddych.
33. km: Konečne som sa dostal na Gáľovú.
34. km: Od minula sa situácia s žihľavou na tomto mieste vôbec nezmenila. Skôr by som povedal, že je tá bylinka ešte vyššia a pŕhlivejšia. Antireumatická kúra zadarmo.
35. km: Dostávam sa do oblasti s vyššou hustotou turistov. Kým doteraz som stretol len tých na Lajoške, za ostatný kilometer som sa minul a predbehol aspoň dvadsať.
36. km: Kvôli prehustenému Sivcu sa tam nezdržujem dlho (ani Tatry nevidno) a vraciam sa dole.
37. km: Pripravil som si obed. Jesť ho budem neskôr a po ceste. Ušetrím aspoň nejaký ten čas.
38. km: Mám dobrú výhovorku, prečo mi to tak strašne dlho trvalo. Dochádzala mi už voda a tak som sa zastavil pri jednom potôčiku a načerpal a prefiltroval som si zo dva litre vody.
39. km: Zas je to tak ako to mám rád – žiadni ľudia vôkol mňa. A ako to nemám rád – slnko pripeká.
40. km: Na chodníčku vidím desiatky a možno stovky hovniválov. Ani sa nečudujem, veď idem po ovčej prti a je na nej dostatočné množstvo materiálu ktorý majú tie chrobáčiky extrémne radi.
41. km: Na konci ovčej prti nachádzam čo? Ovce. Musím sa cez tú čriedu bielych tvorov doslova predrať. Ešte dobre, že ich nestráži žiaden štvornohý strážca.
42. km: Tak sa mi zdá, že som sa dostal do nejakej krízy.
43. km: Maratón a kus za mnou.
44. km: Kríza na mňa neberie ohľady a postavila mi do cesty kopec.
45. km: Kopec stále nekončí. Ani kríza.
46. km: Kam vlastne idem? Neviem. Ale smeruje to do kopca.
47. km: Stále len a len do kopca. Bude to mať nejaký koniec? Hreje ma jedine myšlienka, že už som nastúpal 2000 výškových metrov.
48. km: Zmena! Po zvažnici idem dole a v neveľkej diaľke počujem motorové píly.
49. km: Veľmi som sa tešil na Hornádske lúky a konečne som sa na ne dostal.
50. km: No neviem, kríza stále trvá. Neviem či to budem vedieť dokončiť i keď mám oproti plánu náskok skoro hodinu. Žeby som začal o sebe pochybovať? Som dosť dlho už na trati (aká trať?) a keď si mám predstaviť, že budem von ešte ďalšie a ďalšie hodiny, tak to vôbec nie je ľahké.
51. km: Idem dole kopcom, čo je celkom dobrá správa. Horšia je, že je to dosť prudké a navyše voda vymlela riadne koryto v ktorom sa nachádza veľký počet polámaných konárov a rôznych kameňov.
52. km: Idem po asfaltovej ceste smerom k Prokopovmu mlynu. Nabral, prefiltroval som ďalšiu dávku vody pri jednom opustenom dome. Starší pár tam sekal a zbieral žihľavu. Mali to skvelo rozdelené. Ona robila a on odpočíval.
53. km: Kríza je zahnaná. Ide sa mi zrazu opäť dobre (t.j. rýchlo).
54. km: Ako si tak idem, vidím v v lese pri potoku pred sebou pohyb. Z húštiny vybieha líška a zastavuje sa pred vodou. Zazrie ma a vyhodnocuje riziko. Po asi desiatich sekundách sa rozhoduje, že nie je až tak veľmi smädná a ide sa ukryť. Bol to príjemný a pekný moment. Dnes jeden z najkrajších.
55. km: Stretávam dvoch SNPčkárov, ktorí ju idú po častiach. Vymieňame si informácie a tak sa zdržím dlhšie. Aspoň si dobre oddýchnem. Je to naozaj milé stretnutie. Držím im palce s ich ďalším pochodom.
56. km: Som v polovici. Ešte len?
57. km: V Ľubovci si dávam ako odmenu za polovicu cesty kofolu. Naozaj mám ešte polovicu cesty pred sebou? Trocha som spomalil, ale nič ma nebolí a nič ma nikde netlačí. Takže je to vlastne všetko OK.
58. km: Cestou do Radatíc sa niekoľkokrát predbieham s traktorom.
59. km: Radatice sa na mňa veľmi tešili, kvôli mne rozozvučali zvony na kostole! No keď nad tým tak rozmýšľam, tak sa to robí i vtedy keď sa blíži pohroma. Čo som ja?
60. km: Nič špeciálne sa v dedine nestalo. Ani oslavy na moju počesť a ani moje vyháňanie. Odišiel som sám.
61. km: Nad severovýchodným obzorom sa kopia mraky. Idú sem alebo sa vzďaľujú? Nemám žiaden signál tak si to neviem ani overiť. Mám so sebou i pršiplášť, tak to nejako zvládnem nie?
62. km: Takmer rovinka mi dovoľuje udržiavať pekné tempo. Čo ma však strašne srdí je neuveriteľné množstvo ovadov. Tie potvory kušu dokonca cez látku.
63. km: Situácia s ovadmi sa nemení. Je to veľmi nepríjemné.
64. km: Tohto roku som na jeden pokus neprešiel toľko kilometrov ako teraz. Absolútny rekord to ale ešte nie je.
65. km: To bol ale kilometer. Prešiel som popri vajcovke (Kvašná voda), chodník vedúci rovno do močariska, popadané stromy na chodníku, pri chodníku huby zelené ako mach (a to neboli žiadne halucinácie) a ďalšia srnka dnešného dňa. A pravdaže idem do kopca.
66. km: Spoza mrakov sa na chvíľu ukazuje slnko a tak mi pekne osvetľuje miesta kam idem (pravdaže idem do kopca).
67. km: Dáky som unavený. Ani sa nečudujem po toľkých kilometroch.
68. km: Nie som unavený, lebo idem dole kopcom. Prefiltroval som si ďalší liter vody.
69. km: Pomaly sa stmieva a nejako sa ochladieva.
70. km: Vypil som na Borkute kofolu. Nebol to asi najlepší nápad. Bola dosť ľadová a tak ma po krátkej chvíľke začalo triasť. Nielen raz, ale každú minútu na desať sekúnd ma postihla triaška. Musel som na seba nahodiť bundu.
71. km: Do kopca a do tmy.
72. km: Už je tma. Prezliekol som sa a pripravil večeru. Jesť budem neskôr.
73. km: Z temného lesa na mňa funia prasatá. Tak si pospevujem a ja neviem pekne spievať, tak to tie lesné zvieratá dobrovoľne uvoľňujú priestor. Som preto v bezpečí.
74. km: Vystúpal som výšku Gerlachu. V takejto výške ovady už zmizli ale objavili sa komáre :-).
75. km: Tento úsek je vynikajúco označený (vlastne už od Borkútu). Modrá značka je namaľovaná každú chvíľu a i v tme a svetle čelovky sa tu nedá stratiť.
76. km: Tma.
77. km: Stále tma.
78. km: Kto by to povedal, že je ešte stále tma (a vlastne dobre dlhú chvíľku ešte bude).
79. km: Do stovky mi chýba menej ako polmaratón. To je vynikajúca správa.
80. km: Most cez Svinku nie je rozbitý ale ja som. O takomto čase zvyčajne už spím.
81. km: Po asfaltke hore kopcom. Došlo na moje slová, keď som hovoril, aby som sa nehnal, lebo nebudem vládať. Nevládzem.
82. km: Pfua.
83. km: Idem ako duch. Automaticky. Nepozerám pred seba, i tak v tej tme nič nevidno.
84. km: Je hlboká noc a je to na mňa moc.
85. km: Teraz vážne pochybujem, že urobím celú trasu na jeden záťah.
86. km: Neviem čo mám urobiť, naozaj neviem.
87. km: Som veľmi rád, že o chvíľku budem v Kysaku.
88. km: Kysak už je za mnou. Stretol som jedine mačku pod autom (teda ona bola pod ním, ja som sa pod auto nepchal).
89. km: Čerpám a filtrujem vodu zo studničky. Koľko som jej už dnes vypil? Ani neviem. A po prvýkrát v živote vidím kunu. Asi to bola ona.
90. km: Noha pred nohu a potom ešte zopár stokrát.
91. km: Do kopca, do kopca, do kopca, do kopca a tma.
92. km: Už mi chýba len osem do stovky. Ta to musím už nejako do toto.
93. km: Toto stúpanie ma zabíja.
94. km: Toto stúpanie je furt hore (aké perly zo seba vypúšťam, či to sú skôr per*y?).
95. km: Čo robím o druhej v noci v lese?
96. km: Pod sedlom pod Vysokým vrchom vidím ďalšiu líšku. Dnešná túra je dosť bohatá na zvieratá.
97. km: Ani som si nevšimol kedy som sa dostal z krízy. Teraz sa totiž dostávam do ďalšej.
98. km: Už len dva kilometre a bude stovka.
99. km: Neviem, či sa mi nepokazil záznam GPS. Idem celkom rýchlo, aspoň sa mi to tak zdá ale GPS mi ukazuje, že idem ako slimák. Veď rýchlejšie sa už naozaj nedá.
100. km: Sto!
101. km: Idem úplne na doraz, úplne rýchlo a nakoniec mi hodinky ukážu, že mi to trvalo štrnásť minút?
102. km: Idem z Hrešnej do Kavečian.
103. km: Som rád, že už som v Kavečanoch. Čo nie som rád, že ešte koľko kilometrov je predo mnou.
104. km: Je to celkom deprimujúce akým tempom idem. Košice mám na dlani ale domov dôjdem asi až za dve hodiny. Rýchlejšie už ale neviem ísť.
105. km: Pred mesiacom o takomto čase už bolo vidno. Ale nie dnes.
106. km: Na nejakom tom štyridsiatom kilometri som mal oproti plánu náskok hodinu. Už som oň celý prišiel. Som strašne spomalil. Kto je tomu na vine? No predsa len a len ja.
107. km: Zmenil som plán. Nešiel som do Čermeľa ale idem do Ťahanoviec cez Hradovú. Malo by to tak byť kratšie a navyše je to tiež záverečný úsek s V100. Ten si musím dať.
108. km: Už sa rozvidnelo.
109. km: Som rozbitý na milión kúskov. Už len šuchcem nohy za sebou.
110. km: O chvíľku by už mal byť koniec. Nevládzem.
111. km: Vidím koniec predo mnou. Som strašne rád, že som to dokázal.
A je tu koniec. Prešiel som si poslednými metrami. Som na seba nesmierne hrdú. Nebolo to vôbec ľahké i keď sa to na začiatku zdalo ako celkom normálny cieľ. Som rád i za to, že som to nakoniec nevzdal, i keď v noci som mal párkrát chuť to vzdať. Som rád i za to, že som stretol toľko zvierat a žiadne stretnutie nebolo zlé. Som veľmi rád za skvelé počasie, ktoré mi umožnilo to tak dobre dokončiť. Dnešná túra bola jednoducho skvelá.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 03. 08. 2021 | 24:08 h:min | 111.89 km | 12:57 min/km | 3849 m |
Pridaj komentár