September, v poradí siedmy mesiac (rímskeho kalendára), je mesiac nenápadného (a niekedy i dosť nápadného) sťahovania vtákov, koniec prázdninovej záhaľky (a začiatok pracovnej zaháľky) no i začiatok skorých studených temných zamračených rán. Najmä toho posledného, ešte celkom nedávno bolo o piatej ráno (a i skôr) slniečko nad obzorom a halilo ma do teplých lúčov a teraz? Ráno sa občas prevaľujú chuchvalce hmly (alebo mrakov), ale tie v chladnom počasí ani nevidno, nakoľko je hustá a nič nedarujúca tajomná tma. Veru tak.
Preto ma ani neprekvapuje (ale prekvapuje) aké je počasie keď ráno začínam. Také typické. Navyše v lese počuť jemný šuchot (nie novinových stránok) padajúceho mrholenia na listoch stromov (nie je pokročilá jeseň, aby stromy už listy nemali). Okrem tohto šuchotu počuť i nie dosť jemný ale nepríjemne hlasitý šuchot mojich nôh. Za Bankovom, keď sa opätovne vnorím do lesa, je miestami viditeľnosť dosť neviditeľná a zvuky lesa (ktorý je i tak dosť tichý) sa ešte viacej stlmia.
Pod elektrickým vedením prechádza šum kvapiek do statického praskotu vysokého napätia. V stíšenom zvukovom móde. Ak by som sa sám v noci v lese bál, tak by som práve teraz vykazoval minimálne nepokoj. Ja sa ale sám v noci v lese nebojím. Hmm, napriek tomu vykazujem minimálny nepokoj. Má to však i svetlejšie (v noci svetlejšie?) stránky, cesta mi subjektívne ubieha dosť rýchlo (i keď objektívne to až tak rýchle nie je).
Na sedle pod Kamenným hrbom musím zastaviť a opraviť si prívodovú hadičku z rezervoára vody (nič ňou netečie). Tu sa začína môj prudký zostup dole na Alpinku a veľmi pozorne sledujem či sa tu na mňa z nejakého chrapača dívajú divné očičká divej svine (párkrát som tu tie veselé zvieratká stretol a raz som si kvôli nim tu zlomil i paličku). Našťastie pre paličky (a pre mňa) žiadne zviera tu nie je. Dobrou správou je i pomaly (veľmi pomaly) sa zosvetľujúca obloha. Takže nie je už úplne čierno ale len tmavomodro čierno.
Ako prichádzam na Alpinku, dosť ma prekvapuje auto idúce smerom ku golfovému ihrisku. Žiaden pravý anglický gentleman by sem tak skoro ráno nešiel hrať tú hru gentlemanov. Ak to nie je gentleman (či sa to po slovensky píše gentlemen?) tak to potom je dosť podozrivé. Nuž a po chvíľke ide auto číslo dva, potom číslo tri a aj štyri. Hmm. Tak to už podozrivé je. Veľmi. Až ma premôže strach, keď na konci ihriska vidím spomínané autá a čudné indivíduá pri nich. Nemôže to byť náhodou tajné stretnutie tvrdých chlapíkov (teda žiadnych džentlmenov) a ja sa im tu začnem promenádovať? Uch. Našťastie to nie je ono, naozaj tvrdí chlapíci predsa nejazdia v Dacii Duster alebo v Kii Cee’d. I keď ktovie, možno to je len nejaké krytie alebo čo (a ukradnuté autá). Na moju radosť si len kývneme hlavou a môžem (zatiaľ pokračovať ďalej).
Terigám sa po asfaltke a konečne sa rozvidnelo natoľko dostatočne, že môžem si dať dole čelovku. Predbieha ma kolóna áut (to je tá nobilita) a keď miznú za zákrutou pozorne sledujem cestu. Predo mnou poletuje nejaký malý vtáčik, ktorý vždy počká kým nie som blízko a poodletí o päť metrov ďalej a čaká zas na mňa. Takto sa baví (asi ho to baví, dúfam) aj i zo desaťkrát. Pri chate Diana ma chodník neomylne vedie hore do kopca a tak ako vždy je tu dosť veľa blata. Riadne veľa blata. Som špinavý skoro až za ušami.
Hore na kopci stojí auto a konečne si ho môže prezrieť poriadne z blízka. Záhada vyriešená, je to auto lesnej stráže. Nie sú často členovia lesnej stráže zároveň i poľovníci? Začala sa vlastne sezóna jelenej ruje a tak možno išli skontrolovať jeleních parobkov. No ale ani som ich nepočul zatiaľ a akonáhle mi skrsne táto myšlienka v hlave, počujem z diaľky lesa nezameniteľné ručanie jeleňa (alebo je to vábenie poľovníkov, ehm, lesnej stráže?). Potom sa ozýva skoro nepretržite zo dvadsať minút. Za tmy by ma to i asi vyľakalo (alebo možno i nie).
Popri múre košickej ZOO idem až k chate Hrešná a rozmýšľam. Mám veľmi dobrý čas, nezídem si kopcom dole k stanici lanovky? Veď to musí byť veľká zábava! Tak sa kotúľam dole kopcom, pozorujem koníky (ktoré na mňa hľadia s nezáujmom) a raz dva som dole. Len som to akosi nedomyslel, keď zídem dole, musím to vyšplhať i hore. Kým dole sa ide veľmi rýchlo, hore sa ide veľmi pomaly. Ech. A do to sa začne ozývať dosť nezvyčajný zvuk. Neviem presne určiť, je to mechanický zvuk alebo je to nebodaj snáď nejaké zvláštne a exotické zviera z neďalekej ZOO?
Raz dva (alebo skôr deväť desať, či skôr tridsaťpäť tridsaťšesť) som hore a pokojným krokom (iný teraz ani nemôžem mať) idem do Kavečian. Mám taký pocit, že troška niečo spadne z oblohy, ale je to len sporadické. Alebo mám len príliš bujnú fantáziu. Za dedinou štyri vŕby stoja, jedná z nich je určite tá moja. Ta ja chodím keď sa zvečerí. Čo to trepem, za dedinou je akurát tak lipa a je ráno a nie je vôbec večer a ani k večeru. Je to isté, je to príliš bujná predstavivosť.
Tam na druhom kopčeku je niečo čierne. Je to laň, srnka (tá asi nie, tie sú skôr do hneda) alebo snáď divá sviňa? Je to dosť ďaleko a v tomto počasí s a mojimi očami vidím len tú čiernu škvrnku. Tak či tak, bolo to niečo. Ostane to zahalené rúškom (reálne rúško mám zbalené vo vaku) tajomstva. Vykračujem si veselo ďalej (k autu to už nie je vôbec ďaleko), keď tu ma z ničoho nič prekvapí chlapík na hubách. Možno ani nie tak on ako jeho spoločník, celkom dosť veľký psíček. Ten vlčiak sa mi nezdá celkom zvládnutý, alebo lepšie povedané nie veľmi počúvajúci svojho pána. Tak skoro zastavím a snažím sa ho nedráždiť žiadnym prudším pohybom. Keď sa minieme, nezdvihnem moju rýchlosť a stále navonok pokojne pokračujem ďalej. Ako ja naozaj nemám rád psov na vychádzkach.
Od tohto bodu je to už ale kľudné (teda ak nepočítam zúrivý štekot psov za plotmi v záhradkárskej oblasti). Nestresujem kvôli tomu (iba trošku). Je to i koniec dnešného nezvyčajného dobrodružstva. Pekne to nakoniec vypálilo, tma, vlhko, kvapky, zvuky a jeho absencia, psy a psi a aj jelenia ruja. Nebudem klamať, dnešná túra sa mi celkom páčila. Na budúci týždeň si dám troška väčšiu porciu a už sa na ňu veľmi a brutálne teším.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 19. 09. 2021 | 3:13 h:min | 22.12 km | 8:44 min/km | 790 m |
Pridaj komentár