Dnes ráno je to jednoduché. Stačí dôjsť na Alpinku, vyjsť na Jahodnú, prejsť po zelenej značke k Vysokému vrchu a vrátiť sa cez Hrešnú späť dole na Alpinku. Žiadna raketová veda to veru nie je. V pláne je teda jednoduchých dvadsaťdva kilometrov. Preto za úplnej tmy sa vydávam na cestu.
Prvých dvadsať minút ma vedie asfaltka a tak nemám šancu zablúdiť. Potom sa všetko mierne skomplikuje. Mapové podklady na mobile ma smerujú iným smerom ako značky v teréne. Navyše musím ísť po lesnej ceste, po ktorej už niekoľko rokov neprešlo žiadne vozidlo. Aspoň to dedukujem z faktu, že tam rastú stromčeky vyššie ako ja.
Značenie bolo napriek tomu skvelé. Nezablúdil som ani v tom najneprehľadnejšom teréne.
Som to ja ale šikovníček, lebo značkáry odviedli skvelú robotu. Po prudkom stúpaní prechádzam cez hlavný ťah na Spišskú Novú Ves. Nechce sa mi ani veriť, že stojím na mieste, kde prechádzajú denne tisícky aút, ale teraz tu panuje absolútny kľud.
Pred začiatkom túry som si gratuloval k skvelému výberu krátkych nohavíc. Je totiž neuveriteľne teplo. Ani sa mi nechce veriť, že minulý týždeň som sa s deťmi brodil vyše metrom hlbokom snehu cestou na Brnčalku. Teraz to však až tak ružovo nevidím, lebo lesný chodník ma zavedie na miesto kde sa musím predierať cez nepríjemne vysokú žihľavu. Tak sa občas popŕhlim. Teda častejšie ako by mi bolo milé.
Za žihľavou vojdem na stráň, plnú mesačníc. Skôr ako ich v slabom svetle čelovky zazriem, ucítim ich sladkú, ťažkú ale príjemnú vôňu. Ako bonus na mňa v neďalekom húšti chvíľu žmurkajú dve zelené očká malej srnky. Asi som jej nepripadal dôveryhôdne a tak berie nohy na plecia.
Po približne päťnástich minútach vychádzam z lesa na asfaltku a idem ďalšiu chvíľu zas po ceste. Som veľmi prekvapený, aká je tma v lese a tu je už viacej svetla. Nie veľa, len tak trochu, ale je jasné, že noc pomaly končí. Idem ďalej a dostávam sa na rúbanisko. Z tadiaľ je jasný výhľad na západ na Kojšovku. V trhlinách mrakov sa občas na kratučkú chvíľu ukáže oranžový kúsok mesačného kotúča.
Rozvidnieva sa, ale obloha plná mrakov ho tlmí. Preto si neskoro všímam stádo sŕn ako sa ozlomkrky rúti dolu svahom. Chodník tu často vchádza do lesa a o malý moment vychádza na rúbanisko. Je aj mierne zvlnený, ale nie je to žiadna húsenková dráha. V podstate je to príjemná prechádzka.
Čas plynie a mne postupne nabiehavajú kilometre za sebou. Ani sa nenazdám a mám za sebou desať kilometrov. Pomaly čakám kedy budem v sedle pod Vysokým vrchom. To budem mať polovicu za sebou. Zastavujem a robím zopár fotiek okolia. Až keď si ich prezerám na foťáku zisťujem, že som vlastne tam. Odbočka k chate Diana je zarastená a turistický rázcestník tiež veľmi dobre nevidieť. Ak by som mal namierené tam, určite by som si rázcestie nevšimol. Toto je ale jediná chyba na značení.
V lesnom podraste sa zrazu objavia obrovské plochy mesačníc. Celý les teraz rozvoniava ich vôňou. Nebudem klamať, ale toto je asi najkrajšia časť dnešnej prechádzky. Na Vysokom vrchu sa k tomu navyše pridalo farebné divadlo na oblohe. Celá západná časť je modrá, zatiaľ čo mraky na východe hrajú všetkými žltými a oranžovými farbami.
Predo mnou je úsek ku košickej ZOO. Nevystraší ma ani črieda divých svíň. Sú dostatočne ďaleko odo mňa a bežia po vrstevnici preč. Väčšie vrásky na čele mi však robí rozhliehajúci sa štekot predo mnou. Neviem presne určiť, či sa jedná o nejakého psa alebo o líšku. Pre prípad prvej možnosti, hľadám očami na vylezenie vhodný strom. Postupne sa ale od štekotu vzdiaľujem a upokojujem sa.
Pred nedávnom sa tadiaľto musel prehnať prudký vietor. Na niekoľkých miestach narážam cez cestu popadané stromy. Keď som tadiaľto šiel koncom apríla všetko bolo v poriadku. Na Hrešnú svieti Slnko a pri chate sa pasú kone. Je to krásny a malebný obraz.
Do konca mi ostáva už len zísť malý kúsok na Alpinku. Cestou v lese na chodníku vidím salamandru. Je to tretí krát tohto roka a na treťom rôznom mieste, čo mám to šťastie uvidieť tohto živočícha. Je to príjemný pocit. Minulý rok som ho nevidel ani raz a teraz už tretí krát?
Dnešný deň sa začal veľmi dobre. Videl a počul som toľko rôznych divých zvierat ako uz dávno nie. Aj počasie sa postupne vylepšovalo a koniec bol v réžii krásneho počasia. Táto túra mi ostane veľmi dlho v pamäti.
Pridaj komentár