Preteky Východniarska (či už v 100 km alebo 85 km verzii) sú neodmysliteľne obostreté aurou svojho jedinečného El Presidenta. Vždy dokáže vytvoriť nezabudnuteľnú trasu a dokazuje, že na východe niečo je: prudké kopce vhodné pre kojiace matky a adolescentnú mládež, naklonené rovinky, ktoré sú niekedy takmer kolmé, niekedy nemajú ďaleko skôr k lezeckému než bežeckému terénu, a kopu gýčových aj zopár negýčových výhľadov. Každý pretekár v cieli pár minút jednou polovicou svojej duše nenávidí Bela a tou druhou polovicou aj tak nedokáže myslieť. Keď však opadne stres a tep, nastupuje fáza akceptácie a častokrát aj prísľub, že sa sem niekedy musí vrátiť.
V týchto rozboroch sa veľmi nechcem venovať čelu pretekov, to určite za mňa spravia lepší a rozhľadenejší ľudia. Vždy sa objavia nejaké pozitívne príbehy, a to často aj hlboko vo vnútri alebo dokonca na konci štartového poľa.
Napríklad Jana Sabolová skončila na 4. mieste od konca (teda na 73. mieste), ale celú trať prebehla veľmi konzistentne. V tomto rebríčku skončila na 15. mieste a medzi ženami dokonca na 3. mieste. Rovnako na tom bol aj Martin Miškov, ktorý sprevádzal Janu počas celých pretekov. Iván Szabolcs bol v cieli na 63. mieste, ale v rebríčku konzistentného behu sa tesne nezmestil do prvej dvadsiatky.
Čo sa týka rovnomernosti behu, na druhom mieste sa umiestnil Jozef Sciranko (celkovo 25. miesto) a na treťom Peter Matej (celkovo 5. miesto).
Na trail zbrklo nevybehli Vanda a Ivan Dimitrovci, ktorí síce boli po prvom kontrolnom bode na 58., resp. 57. mieste, ale do cieľa sa im podarilo predbehnúť 24 bežcov a nakoniec skončili na 33. a 34. mieste. Na spoločnom treťom mieste skončil aj na východe dobre známy Jozef Kušnirík, ktorý sa medzi K1 a cieľom posunul o 15 miest vyššie (za čo vďačí najmä svojmu konzistentnému behu, kde obsadil 6. miesto), na celkové 21. miesto, a Pető Sándor, ktorý sa posunul taktiež o 15 miest vyššie, na celkové 53. miesto.
Najviac síl oproti bežcom okolo seba si na úplne posledný úsek nechali Patrik Zolvík a Ľubomír Galanský, ktorí obehli až 5 bežcov.
Za najhorší úsek môže byť považovaný ten posledný, lebo až pre 44 zo 76 bežcov to bola relatívne najťažšia časť trate. Druhým relatívne najťažším miestom bol úsek od Kojšova po Čajovňu Katka. Môže za tým byť výstup na Kojšovskú hoľu, ale aj skreslenie spôsobené časom stráveným v Kojšove.
Takmer na záver by som sa predsa len venoval úplnej špičke pretekov. Z pohľadu štatistickej analýzy podal Marián Priadka výkon, ktorý nemôže nikoho nechať na pochybách, že tento ročník jednoznačne patril jemu. Nielenže celkovo zvíťazil, ale obsadil aj prvé miesto v rebríčku konzistentnosti. Na poslednom kontrolnom bode na Hrešnej bol ešte približne 4 minúty za priebežne prvým Milanom Wikarskim, avšak posledný úsek dlhý približne 15 km preletel neuveriteľne rýchlo a v cieli už mal náskok takmer 18 minút.
Box & Whisker analýza ukázala postupné zväčšovanie rozdielov medzi bežcami v priebehu pretekov. V úvodnom úseku Štart – K1 boli výkony relatívne vyrovnané, zatiaľ čo v záverečných úsekoch K5 – K6 a K6 – Cieľ sa rozptyl výsledkov výrazne zvýšil. Ide o očakávaný vývoj ultrabežeckých pretekov, keďže na začiatku sa väčšina štartového poľa pohybuje pomerne pokope, no s pribúdajúcimi kilometrami sa čoraz viac prejavujú rozdiely vo výkonnosti, taktike a zvládaní únavy.
https://docs.google.com/spreadsheets/d/13jI2oxsc4f42Awkzk7UOdgFB9gg0Y71IkjdCqgJczDQ/edit?usp=sharing
Feňo
Pridaj komentár