Skoro ráno vychádzam z činžiaku. Víta ma zima a silný studený vietor. Oproti minulému týždňu je oveľa chladnejšie. Inak ma prekvapuje aj skorý spev vtákov. Po vojdení do lesa všetky zvukové prejavy operencov stíchnu. Okrem hluku vetra nepočuť žiadne iné zvuky. Je to jasne negatívny dôkaz vplyvu mestského osvetlenia na biorytmus vtákov.
Vietor sa preháňa po celom Ťahanovskom lese. Vnímam len tajomný a dosť hrôzu naháňajúci vŕzgot konárov. Strašidelnú atmosféru znásobuje mierne mrholenie. Prenasleduje ma silný pocit, že sa za mnou niekto zakráda. Neubránim sa a párkrát kontrolujem situáciu za mojím chrbtom. Na moje šťastie nikdy ma nič nepríjemne neprekvapí.
Uvažujem, či si na seba nemám dať nepremokavú bundu. Moja lenivosť mi ale našepkáva počkať. Ak v dohľadnej dobe neprestane pršať tak si ju nakoniec predsa len budem musieť navliecť. Rozhodnem sa podľa situácie o desať minút. Na moju spokojnosť si po vymedzenom čase gratulujem k dobrému odhadu, lebo postupne prestáva pršať.
Po hodine chôdze počujem prvý štebot vtáka. Po desiatich minútach je všade okolo mňa živá kulisa. Vtákov nepočuť ako minule, je to však dané vetriskom, ktorý na rozdiel od dažďa nepoľavuje. Konečne sa začína pomaly brieždiť.
Svitanie nastupuje pomalšie, lebo celá obloha je potiahnutá nepreniktunteľnou perinou z oceľovo sivých mračien. Na nebi nevidno ani jednu medzierku medzi mrakmi. Svetlo nie je tak mäkké, ako by som čakal takto ráno, ale je veľmi studené. Má to aj tak svoje čaro.
Ako sa blížim k Zelenému dvoru, do mojích uší sa okrem spevu vtákov a svišťania vetra dostáva nepretržitý ruch áut. Nečakal som takúto silnú prevádzku tak skoro ráno a dosť ma to prekvapuje. Už sa celkom dobre rozvidnelo a tak sa konečne môžem rozhliadnuť okolo seba. Od minulého týždňa sa v lese toho veľa zmenilo. Všade je teraz množtsvo zelene. Púčiky sa rozvinuli a mladé listy vyrašili. Nie je to jednoliata zelená farba, ktorá je typická neskôr v lete, ale každý strom má vlastnú osobitú zelenú farbu.
V lese nad Furčou sa mi páči. Bol som tu po prvykrát pred mesiacom a vychutnával som si to tu. Dnes už tak veľmi neblúdim a viem presne, kam mám ísť. Ide sa mi skvelo a ani ťažký batoh na chrbte mi nerobí žiaden problém. Povedal by som dokonca, že si deväť kíl na chrbte vychutnávam. Je to prosto takmer dokonalé.
Vietor sa postupne tíši. Ďalší dnešný bonus. No dážď sa pravidelne vracia. Neprší veľmi silno, nie je to však ani len také slabé mrholenie. Kým na môj ostatný výlet predpoveď počasia hovorila o daždi, ktorý nakoniec neprišiel, dnes malo byť sucho, ale v skutočnosti ma prehánky dobre popreháňali. Taký je veselý život turistu.
Dnes nemám šťastie na lesné zvery, čo ma troška mrzí. Na žiadne srny, lane, líšky alebo diviaky na svojej prechádzke nenarazím. Sprevádza ma len spev vtákov. Na ceste späť domov mi takmer spod nôh zrazu vyskočí srnec. Aj keď mi to nie každý uverí, ale prisamvačku som ho naozaj nevidel. Jeho hnedá srsť dokonale splynula s popadaním lístim. Potom, ako ma dostatočne vystraší, si odbehne na 50 metrov. Prestane sa o mňa zaujímať a viacej sa venuje mladým šťavnatým listom na nejakom strome. Nestojím mu ani o najmenší pohľad.
Vietor nefučí silno, len tak občas z času na čas silnejšie zaduje. Dážď sa tiež nevie rozhodnúť, či má pršať alebo ani nie. Blížim sa k záhradkárskej oblasti Moňkov potok, kde vidno nielen krásne rozkvitnutý zlatý dážď, ale aj čerešne a trnky. Apropó, kto vedel, že trnka patrí do toho istého rodu ako slivka?
So svojím výkonom som veľmi spokojný. V nie práve najlepších poveternostných podmienkach sa mi darilo celkom rýchlo a pohodovo ísť. Vo vetre som prešiel cez niekoľko kopčekov a nezastrašil ma ani občasný dážď. Videl som mladého srnca a počul som množstvo vtákov. Potešili ma krásne čerstvé mladé lístočky na stromoch a aj kvitnúce stromy a kríky. V neposlednom rade som sa uistil, že nosenie nového turistického batohu aj so zvýšenou záťažou, mi nerobí žiadne problémy. Jednoducho príjemný zážitok.
Pridaj komentár