Mám veľké plány. Extrémne obrovské sny. Cez leto by som sa najradšej zúčastnil Vychodniarskej stovky. Je to beh spájajúci lokálne metropoly (hech, aké krásne to spojenie, lokálne metropoly) tu na východe Slovenska. Nie je ale len presun po najkratšej možnej spojnici, táto akcia ide na to presne opačne. Krúti sa všetkými možnými lesnými cestičkami a aj necestami. Čím viacej metrov prevýšenia, tým lepšie. Vystúpať na kilometri štyristo výškových metrov? Veru veru, vravím vám, len tí najvhodnejší dokážu dokončiť 129 kilometrov vzdialenosti za 36 hodín a skoro 7000 metrov prevýšenia. Budem medzi nimi aj ja? To netuším. Pokúsim sa však preto spraviť všetko možné.
Prvým krokom je prejsť a spoznať čo najviac z trate. Našťastie, mnoho kilometrov som už pochodil. Dosť však ešte nepoznám a prečo preto nezačať spoznávať nové veci dnes ráno? Žiadna výhovorka nie je dobrá. O štvrť na päť som v údolí Svinky a začínam svoj veľký poznávací výlet. Prechádzam po lávke ponad vodu a veľmi dobre volím krok. Mostovka je úzka a zábradlie je len na jednej strane. Ja teda nemienim spadnúť do vody len z dôvodu svojej nepozornosti.
Na druhej strane riečky vchádzam do lesa a začína sa stúpanie. Musím zapnúť čelovku, lebo v hustom poraste lesa, nie je veľmi vidno. Takto to chodí. Teda takto chodím ja. Orientácia je viac menej bezproblémová, lesná cesta sa dobre a pekne viditeľne vlní. Prvý problém nastáva na lúke, lebo neviem kam presne mám ísť. Mapa v mobile je presne na to určená. Pravdaže môj inštinkt bol zas zlý, netreba pokračovať rovno za nosom ale pekne odbočiť vľavo.
Tam ma mňa požmurkáva ďalšia malá dlhá milá uzučká, mokrou vysokou trávou zarastená lúka. Mobil je aj tu môj kamarát, lebo inštinkt ma láka ísť vľavo a tento raz treba ísť rovno za nosom. No, kam som sa to dostal, keď nemôžem dôverovať ani svojím inštinktom. Vlastne nikam. Vďaka bohu za modernú techniku. Tá mi však nepomôže pri stúpaní do menšieho, zato prudšieho kopca, to musím zvládnuť úplne sám.
Prechádzam cez ďalšie lúčky a ono to nie sú len také obyčajné lúčočky. Sú to vlastne vyholené pásy v lese pod vedením vysokého napätia. Je to celkom pochopiteľné. Vchádzam do ďalšieho zarasteného pásu a počujem, nie zas až v tak veľkej diaľke, hukot motora. Kto sa pred piatou preháňa na motorke v lese? To nemá tá dotyčná osoba vôbec spania? Počujem ako sa ten divoký rachot neústavne približuje a je stále viacej a viacej ohlušujúci. Kútikom oka zazriem pohyb a nie, nie je to blížiaci sa jednostopový dvojkolesák ale plnokrvný štvornohý srnec so svojím háremom.
Motorka ich nevyruší, tichý a neškodný turista áno? Rýchlo miznú v kroví, na ich škodu je to presne tým smerom kam idem. Preto ich o minútku ruším zas. Na križovatke ma modrá značka jasne smeruje doľava, čo je z dlhodobého hľadiska riadna somarina. Po pár minútach ma šípka smeruje do krovia, kde je viditeľnosť napriek takmer bezmračnému nebu asi tak dva a pol metra. V tom lepšom prípade. Krútim sa a idem po lesných prtiach a som naozaj stratený. Moderná technika mi zas pomôže. Vyberiem sa krížom cez húštinu a po sto metroch som na lesnej ceste, ktorú som predtým na križovatke opustil. Dobrodružné to bolo dosť, ale nezmyselné.
Na rázcestníku Nižná Ščerbová hora sa napájam na žltú značku a to je vlastne ten bod, kde začínam cestu po trase V100. Nie dlho sledujem žltú, lebo tá inak mieri do ďalšieho krovia, a pokračujem po ceste. Zas prechádzam popod vedenia vysokého napätia, cez ďalšie lúčky, kde vidím ďalšie lane. Aj tieto sú neposedné a utekajú preč. Dole kopcom utekám aj ja, respektíve prekladám rýchlu chôdzu s troška pomalším behom. Metre a kilometre mi utekajú a som na Pilerovom mlyne. Tu na mňa čaká jedna z adrenalinovejších veci – prechod na druhú stranu Svinky. Teraz má mostík oba zábradlia, len akosi je tá konštrukcia mierne dosť silno nepríjemne naklonená na jednu stranu.
Na druhom brehu idem chvíľu po ceste a odkláňam sa od žltej značky a mierim do lesa po lúke. Trocha prudké, trocha mokré a vlastne super. Na oblohe sa pomaly zbierajú mraky a pravdepodobne tá predpoveď počasia neklamala. Niečo sa pravdepodobne chystá. Teda dážď. Musím pohnúť kostrou, aby som nezmokol. To je vlastne v pohode, lebo po stúpaní sa začína mierne klesanie. Navyše nie je nič povzbudzujúcejšie ako vidieť uhryznutú nohu jednej srnky len tak pohodenú na ceste. Buď sa teraz pohybuje po okolitom lese trojnohá srnka alebo sa po okolitom lese pohybuje samostatná srnčia noha. Tak či tak, je to desivá predstava.
Tento úsek je celkom pohodový. Jediným problémom sa stávajú mraky. S postupujúcim časom sa nejako trocha ochladzuje. Rýchlejší pohyb to spraví. Aj tak potrebujem utiecť pred trojnohou srnkou. Poklusávam a prekladám to chôdzou. Nič tu nie je extrémne zaujímavé, len les, stromy, spev vtákov (plus sliediace oči trojnohého monštra). Idem celkovo rýchlejšie ako som si to naplánoval a teraz neviem, či je to dobrá správa alebo skôr negatívna. Som optimista a tak dúfam, že som to s tou rýchlosťou neprestrelil.
Bočím k Skale, trochu si oddýchnem (rozumej robím zopár nepodarených fotiek) a vyrážam smerom dole do Kysaku. V momente ako sa otáčam, vidím bežať meter odo mňa po zemi malú čiernu chlpatú a strašne ukecanú guľôčku. Nikdy som si nepredpokladal, že veveričky sú tak veľmi utárané. Poskočí k borovici, pobehuje hore a popritom vydáva škrekľavé zvuky. Naozaj to znie, ako keby ma hrešila za moju tunajšiu prítomnosť: Čo tu robíš, čo tu robíš, čo tu robíš? Choď preč, nech ťa už nevidím a môžem sa v kľude naraňajkovať. Ešte si stále tu? To je niečo neuveriteľné, ja tomu chlapíkovi niečo poviem a jemu to trvá dlhšie ako pol sekundy, aby spracoval čo hovorím. Migaj! Prisamvačku, stojím mu na kábli či čo?
Je rozdiel či letí skala z tvojej ruky, alebo ty zo skaly. V tomto extrémne prudkom skalnatom teréne si preto dávam extrémny pozor. Našťastie je problematický svah len zopár desiatok metrov dlhý, určite nie viac ako päťdesiat. Potom sa zas pokračuje po lesnej ceste. Smerom dolu. Som za polovicou dnešnej vzdialenosti a preto si dovolím sklusať celý svah. Ani mi to dlho netrvalo. No nie som dobrý? Popri Hornáde sa kluše a ide taktiež celkom v pohode. Len sa neviem dočkať, kedy konečne dorazím na Brezie. Potom zas začína príjemné stúpanie a zábava.
Nedomyslel som to celkom poriadne, úsek popri rieke je dlhší ako som si pôvodne myslel. Aj keď som tadiaľto už išiel možno po tretíkrát, odhad bol riadne skreslený. Ale to nič, ja sa nenechám zlomiť zvlnenou rovinkou popri vode. Cesta do kopca je cesta do kopca. Snažím sa ísť konštantne rýchlo a veriť v seba. Každú chvíľu predsa len budem na vrchole a potom to bude dobré. Akosi nepomáha vedomie, že to čo som od Skaly zbehol, teraz musím vo výškových metroch naškrabať. A je to tu zas, vyrušujem z kľudného pasenia sa kŕdlik srniek. Ani tieto sa nechcú zastaviť na kus reči, vôbec nie sú zhovorčivé ako veverička.
Ešte chvíľku a som zas hore na kopci. Pokračujem po ceste, tento raz idem opačným smerom ako pred nedávnom. Rýchlo v hlave počítam prejdené kilometre a robím si malú zachádzku. Predĺžím si vzdialenosť na polovicu maratónu. Bonusom je príjemné prostredie v lese na lesnom chodníčku. Kam asi smeruje táto cesta? To si pozriem až doma, teraz sa otáčam a smerujem späť. Zavadím očkom o jednu odbočku, smerujúcou niekam hore do kopca, dnes už ale nie je na ňu čas. Čaká ma už len posledný monotónny úsek smerujúci dole. V hlbokej doline vidím ako sa prediera potôčik a ako si veselo šumí a žblnkoce. Počkať, to nie je zvukový prejav vody v potoku, ale vody z neba. Nakoniec predsa len začalo slabučko mrholiť. Nestihol som dôjsť až celkom k autu, ani ma to veľmi nehnevá, ja som si užil dosť dobre (navyše sa auto objavuje za nasledujúcou zákrutou).
Celková dĺžka polmaratónu za takú dobu s toľkými metrami navýšenia. Prešiel som si časť Východniarskej stovky a opáčil som prechod mostíkmi cez Svinku. Stretol som niekoľko stád raticovej zveri a videl krásne výhľady. Odskúšal som pobehnutia, ktoré boli nakoniec úplne bezproblémové. Jednoducho je to splnený každý cieľ mojej túry. Nedeľa sa môže začať.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 17. 05. 2020 | 2:47 h:min | 21.1 km | 7:57 min/km | 717 m |
Pridaj komentár