Áno je to tak. Je ďalšie ráno a ja mám v pláne sa trocha poprechádzať po (širšom) okolí Košíc. V zimnom období tak akosi očakávam mráz a zimu (prečo sa zima ako ročné obdobie volá asi zima, žeby bolo zima?) a tak akosi aj sneh. Začiatkom decembra možno ani nie, ale minulý týždeň dosť prekvapil a nahodil nádhernú perovú prikrývku. Škrt cez rozpočet robí (asi) globálne otepľovanie. Nie je ani mráz a sneh sa už dávno stihol rozpustiť. Následkom toho je všade obrovské množstvo mlák. Niečo pozitívne predsa len nájdem na tejto situácii. Napriek vode všade navôkol nikde nevidno žiadne komáre!
Tak teda skoro ráno parkujem auto v Obišovciach a začínam cestu smerom na Skalu. Prvýkrát som tam šiel tohto roku na jar a potom ešte zo dva razy (nepamätám si to úplne presne, veď kto by si to všetko v držal v hlave, no jo, bolo to presne dvakrát). Do kopca sa mi darí veľmi dobre a aj hľadanie vhodnej (rozumej najmenej mokrej) cestičky mi ide celkom dobre. A aj všetky hrozné zvieratá sa mi vyhýbajú, jediným zvukom šíriacim sa lesom je občasný piskot a hukot prechádzajúceho vlaku.
Keď sa dostanem konečne na lesnú cestičku počet mlák sa mierne zvyšuje. Nie veľmi dramaticky ale celkom citeľne. Nakoniec predsa len dochádzam k Skale, robím zopár dokumentačných fotiek a vydávam sa ďalej. Preskakujem jednu mláčku za druhou. No nie je to zábava, ak zle si vymeriam krok a čľupnem do vody až po členky? Hmm, no ani nie. Pod Tlstou zabočím na neprebádané územie a vydávam sa smerom na Ruské Pekľany. To bude asi riadne peklo, či?
No ani nie, vody je tu akoby zázrakom menej a aj blato akosi zmizlo. Môžem tak teraz zdvihnúť pohľad spod nôh niekam inam. Spoza mrakov sa pokúša presvetliť okolitý temný les Mesiac v splne. Ako sa oblaky divoko rútia chvíľu je tma a za okamih mesačné svetlo veselo ožaruje okolie. Vtedy nie je veľký problém nasledovať turistickú značku a počas temného obdobia zas čelovka bezproblémovo osvetľuje správny smer. Pred dedinou na prudkej zákrute zriem jeden z najkrajších nočných výjavov tohto roka. Mesiac tesne levituje nad zalesneným hrebeňom a nadpozemsky presvetľuje stromy. Je to dych vyrážajúce.
Dedina ma privíta typicky dedinsky – štekotom psov. Ja na oplátku zas typicky zdúchnem čím skôr preč. Po asfaltke sa ide veľmi pohodlne a hlavne rýchlo. V Ľubovciach stretávam auto na ceste a lúčim sa so zelenou značkou a napájam sa na Cestu hrdinov SNP. Spočiatku je to naozaj asfaltová cesta ale keď značka zabočí medzi domy, akosi cesta stráca svoj asfalt. Po sto či dvesto metroch je z toho regulárna poľná cesta. Čo majú skoro všetky poľné cesty spoločné? Zbytočná rečnícka otázka, každý predsa vie, že sú to predsa kaluže. Čím je poľná cesta poľnejšia tým ma väčšie a hlbšie vodné plochy.
Neostáva mi teda nič iné ako ich úspešne (či skôr neúspešne) preskakovať. Ak by ma tak skoro ráno niekto pozoroval, určite by sa divil, čo to vlastne predvádzam. Je ten chlapík v poriadku? Nemá nejaký pohybový hendikep? Nemal by ísť skôr či neskôr (určite omnoho skôr) na návštevu k ortopédovi? Či to náhodou nie je nejaký nový, zatiaľ vôbec nikým nepoznaný (a nespoznaný) šport? Ak áno, aké asi môže mať pravidlá? Alebo len sa jednoducho snaží tancovať na nikým nepočutú hudbu a vôbec, ako naozaj vôbec vôbec sa mu nedarí pretaviť ladnosť tanga do svojich pohybov?
Potom našťastie Cesta opúšťa cestu a vnára sa do lesa, kde zas pre zmenu treba ísť hore do kopca. Čo je teda horšie, mokrosť z mlák či byť mokrý od potu? Hmmm. Aj keď sa to nezdá, je to tu veľmi pekné. Akosi som nečakal, že to tu tak vyzerať. Aj teraz v noci vo svetle čelovky a mesiaca vyzerá neodolateľne. Sem sa musím prísť pozrieť niekedy za svetla. Viacej svetla by sa naozaj hodilo keď zle odbočím a idem zopár sto metrov úplne zlým smerom. Tak mi neostáva nič iné len sa vrátiť na správnu cestu.
K Prokopovmu mlynu sa ide dole kopcom, čomu som vcelku rád. Čomu sa neteším je prechod cez rozburácaný a rozvodnený potok. Nie je tu žiaden mostík ale môžem dobrodružne prejsť po kúsku betónu a padnutom strome ponad vodu. Jeden zlý krok a budem mokrý až po pás. No až tak zas mokrejší by som nebol. Potom je tu už len cesta, ktorú dobre poznám. Dlhá asfaltka smerom dole až k Hornádu. Má to výhodu, na asfaltke nie je takmer žiadna voda a tak budem viacej suchý. Čo však vôbec nečakám je len tak voľne pohodený kamenisko do ktorého ako na potvoru musím zakopnúť. Prsty na pravej nohe mi riadne brnia ešte riadne hodnú chvíľu.
Pri Breziom (aký tvar ma Brezie v lokáli jednotného čísla?) sa odkláňam od jednoduchej varianty a vyberám sa presne smerom do kopca. Prečo by som si nenaservíroval ešte niekoľko stovák výškových metrov, ak môžem? Ide mi to lepšie ako by som po toľkej vzdialenosti očakával. Predsa som však viacej unavený ako sa zdá, lebo situácia so zakopnutím sa znova opakuje. Len tentoraz je to na lesnej ceste na ktorej nie sú kamene ale obrovské množstvo polámaných konárov (zdá sa tu dosť intenzívna ťažba dreva). Zas zakopnem pravou nohou a pri páde si dosť nevyberavo natrieskam aj ľavé koleno.
Východ slnka sa nezadržateľne blíži a mraky začínajú sfarbovať do zlato ružova. Stihnem sa presunúť až k Obišovskej skale? Ponáhľam sa ako najrýchlejšie viem a veru tak, nestíham to. Nestihol som to ale len o zopár (prisamvačku hovorím, viacej ako dve minúty to nebolo). Dokumentujem aj moju druhú návštevu skaly a čaká ma len cesta do Obišoviec. Ostatnú jar deti sa hrali na žltom buldozéri uprostred lesa, teraz akosi zobral tento lesný mechanizmus pásy na plecia. Jednoducho je preč. Ráno pri opačnej ceste som si to vôbec nevšimol. Tak to hovorí o mojej pozornosti.
Dnešné ráno bolo extrémne zvláštne. Minulý týždeň bol sneh všade ale teraz už zmenil svoje skupenstvo a vylial sa na cesty. Napriek môjmu anti tanečníctvu som si riadne zatancoval medzi mlákami. Cesta hrdinov SNP má v tomto mieste naozaj veľmi pekné úseky. Aby toho nebolo málo, uistil som sa, že som predsa len taký mierny kiľavec (tie narazené palce a koleno stále cítim). Aj tak to bol obrovský zážitok. Som zvedavý čo ma ešte v roku 2020 čaká.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 06. 12. 2020 | 3:55 h:min | 26.05 km | 9:03 min/km | 847 m |
Pridaj komentár