Silná Silica

Otázka za milión v týchto dňoch Korona krízy znie: Kam sa vydať s rodinou, aby to nebolo vôbec ďaleko, musí tam byť pekne a zároveň tam nesmú byť davy ľudí? Tak nad tým som si lámal hlavu niekoľko dní a nie a nie dostať tú správnu odpoveď. Nakoniec som si nechal poradiť strýčkom internetom a vydali sme sa do krajiny zázrakov – na Silickú planinu.

Na počiatku bol les.

Veď len samotná cesta tam je rozprávková. Na výber nie je len „nudná“ cesta cez Sorošku, ale aj zaujímavá, a aj keď troška nebezpečnejšia, cesta cez Jablonov a Silickú Jablonicu. Pred každou úzkou a ostrou zákrutou odporúčam preventívne zatrúbiť. Radšej dať o sebe vedieť zvukovým znamením ako narazením a pokrčením plechov. Asfaltka sa na tomto úseku pozvoľna dvíha zeleným lesným tunelom. Keď sa dôjde na lúky, znamená to takmer koniec cesty. Netreba sa však zľaknúť úplne rozbitej cesty, to je len naozaj rozbitá cesta. Z vlastnej skúsenosti neodporúčam ísť daným úsekom rýchlejšie ako krokom, môžu si to odskákať tlmiče alebo hlava niektorého pasažiera.

Bolo nás päť (alebo len traja).

Za dedinou Silica je malé parkovisko, kde sa dá odstaviť auto. Od tohto miesta vedie pohodlná cestička značená žltou značkou. Prvých pár metrov vedie po lúke a potom vojde do príjemného tieňa priľahlého lesíka. Približne po tri štvrte kilometri, alebo štvrť hodiny určenej tempom malých školákov, je odbočka k prepadline Silická ľadnica.

Biely dážď.

Najmä v lete, je prekvapujúce, ako sa dá presne ohraničiť, kde sa nachádza rozhranie studeného vzduchu. Nie je od veci, si sem priniesť aj niečo na zakrytie holých rúk. Nie je nezvyklé, ak je teplota v okolí priepasti aj o vyše desať stupňov chladnejšia ako v okolí. Teraz na jar, to nie je ale až také markantné. Ostatná zima nebola veľmi bohatá na zrážky, dokonca by som povedal, že bola podpriemerná. To má za následok aj menej prítomného ľadu. Ak by mi ale niekto povedal,že začiatkom mája uvidím ľad, nie veľmi by som mu uveril. Inak toto je najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho pásma, keďže sa nachádza len 503 metrov nad morom. Zaujímavosťou je aj to, že sa v nej v 19. storočí nachádzal kompletný pivovar. Našťastie pivo bolo celkom zlej a pochybnej kvality a tak tento podnikateľský pokus skoro ukončil svoju prevádzku.

Dedinka v údoli.

V prípade aktívnych a nevybláznených detí (a také sú teraz takmer všetky), odporúčam krátku prechádzku do dediny Silica. Obec nie je ďaleko, cesta lesíkom a lúkami, s deťmi prvého stupňa, po žltej a následne červenej značke zaberie približne štyridsať minút. Odtiaľ vedie červená značka k neďalekému Jašteričiemu jazeru, pekná poľná cesta. Z nej je teraz na jar vidno rozkvitnutý jabloňový sad v dolinke pod dedinou a tento pohľad odporúčam zazrieť.

V ústrety lepšiemu počasiu.

Následne treba vystúpať miernym kopcom, z ktorého sa odhalia výhľady na všetky strany. Celá planina je ako na dlani a na severnom obzore sa vynímajú navyše aj Volovské vrchy. Potom to už netrvá veľmi dlho a z cesty vidno vahadlovú studňu – okraj Jašteričieho jazera. Márne sa bude hľadať breh tohto jazera, ktoré v období svojej najväčšej slávy malo rozlohu cez jeden hektár a hĺbku okolo troch metrov. Intenzívne rozorávanie priľahlého vrchu ho zanieslo a nadmerné užívanie dusičňanov spôsobilo následné zarastenie. Všetky tieto informácie sú v troch jazykoch napísane na malom informačnom paneli neďaleko studne. Napriek chýbajúcej vode je okolie príjemné a pekné. Deti sa tu môžu poriadne vyšantiť a dospeláci oddýchnuť na drevených lavičkách.

Pri Jašteričiom jazere.

Ak by som mal zhodnotiť potenciál tejto túry pre rodiny s deťmi, tak toto je takmer ideálna jarná túra. Silická ľadnica je sama o sebe zaujímavá, míňajú sa lesíky s lúčkami, na ktorých kvitnú prvosienky a mnohé iné kvety. K Jašteričiemu jazeru to taktiež nie je ďaleko a polia s lúkami ponúkajú krásne výhľady na rozkvitnuté stromy. Pri samotnom jazere sa dá oddýchnuť, pohrať sa a načerpať nové sily. Jedinou nevýhodou je, ak sa túra uskutočňuje v lete. Vtedy nie je v druhej časti možnosť skryť sa pred slnkom. To je však asi jediná chyba. Veľkým plusom je množstvo, či skôr absencia, iných turistov.

Cestička sa krúti.
DátumTrvanieVzdialenosťTempoNastúpané
02. 05. 20203:51 h:min7.5 km30:48 min/km235 m
Follow Marian Feňovčík:

Latest posts from

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *