Ranné skoky a prískoky

Skok číslo jeden

Už ma to naozaj nebaví ostať zatvorený v byte bez možnosti ísť von. Môj tohtoročný cieľ spraviť okolo päť a pol milióna krokov dostáva vážne trhliny. Za prvých desať marcových dní som úspešne spravil 183 000 krokov a za zvyšné tri týždne len 100 000. To je riadna bieda. Karanténa ma ubíja nesmierne psychicky a ešte viacej fyzicky. Preto som sa rozhodol, že to nejako napravím. Nikomu dúfam nebude vadiť, ak sa pôjdem ráno poprechádzať do ťahanovského lesíka.

Dnes je to teda po pvýkrát. Keď sa budím, za sklom je ešte celkom dostatočne hustá tma. Oblečiem sa neuveriteľne rýchlo, žiadne veľké prípravy nie sú potrebné. Kým však prídem k mostíku, ktorý je vstupnou bránov do lesa, je celkom dobre vidno. Západný obzor má síce ešte takú typickú oceľovo sivý farebný nádych, východný obzor je úplne iný. Farebné tiene prechádzajú od ružovej cez oranžovú do modrej. Je to presne tá doba, ktorú je obyčajnému smrteľníkovi nesmierne ťažké zaznamenať. Preto si ju vychutnávam off record.

V lese počuť štebot vtákov, ale aj ako keby aj oni boli troska mimo z tejto situácie. V túto ročnu dobu viem, ak počujem divný šuchot lísta, bude to určite nejaký vtáčik prehrabávajúci sa v lístí. Môj zrak zablúdi smerom k očakávanému čiernemu drozdu a naozaj je tam niečo čierne. Je to však malá čierna veverička. Nemám šťastie odfotiť veľké a pokojné zviera ako je napríklad srnec a tak pri malej a neuveriteľne šikovnej a vrtkej veveričke nemám ani najmenšiu šancu. Beží po zemi, zastaví sa pri každom strome, obzrie si ho a beží k ďalšiemu. Asi až piaty či šiesty sa jej zapáči.

Na moje prekvapenie stretávam aj iného človeka v lese. Za ním zaostáva najlepší priateľ a pre mňa najhorší nepriateľ človeka. Ani ja sa mu nepozdávam a škaredo na mňa zazerá. Tak sa zastavujem a tvárim sa čo najviac nenápadne. Ako taká veverička alebo ešte lepšie ako úplne nezaujímavý obyčajný strom v lese. Nedarí sa mi ho oklamať a podozrievavo ma pozoruje. Ešte šťastie, že zdieľame len krátku časť cesty.

Neskôr na z chodníka počujem ďalšie šušťanie lístia a nie je to veverička. Je to plnohodnotný srnec alebo jeleň. V tej húštine je to nejako ťažsie poznať. Moja myseľ po tomto zážitku uletí a napadne mi super nápad na krátke dielko zo žánru sci-fi. Rozoberám hlavnú dejovú líniu, kľučové zlomy, jednotlivé obrazy a tak podobne. Baví ma to a v tak dobrom rozpoležení som až kým nedôjdem po Lidl. Potom si uvedomím, že je to v podstate blbosť. Riadna blbosť. Tak je to ale často, človek sa niečím nadchne a potom si uvedomí úplnu zbytočnosť tohto nápadu. Alebo aj nie.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
06. 04. 2020	0:47 h:min	4.73 km	9:58 min/km	115 m

Skočisko druhé

V utorok nejdem ráno do lesa. Idem totiž s celou rodinkou na Folkmársku skalu, ale až po strávení a tráveni raňajok a dôkladnej príprave. Ňou je zbalenie dostatočne veľkého množstva rožkov, sladkostí a čaju. Tento výlet je to posledná možnosť ako vycestovať za hranice okresu v túto veľkonočnú sezónu. Za to všetko môže korona vírus. Preto sa snažíme ich poraziť posíllením imunity.

Autom zastavujeme na parkovisku a čo potom nastáva? Neuveriteľný hlad. Deti potrebujú doplniť energiu. Tak mizne v ich bruškách prvý rožok. Potom štarujeme do naozajtného tepla. Vyzliekme si bundičky s dlhým rukávom a snažíme sa čo najviac využit slnečné svetlo na tvorbu vitamínu D. Dorotka pobehuje z jednej strany cesty na druhý, Dominik chce zapriasť rozhovor a začať zas hru na ostrovy.

Dotka dvíha zo zeme nejakú kôru a hrá sa s ňou. Čo čert nechcel, akýmsi zázrakom sa jej darí porezať si dlaň. Jediná možnosť ako zachrániť ruku, je ísť naspäť do auta, zobrať lepku a vrátiť sa k nim. Aďka s deťmi budú pomaly kráčať ďalej. To je veľmi dobrá správa, lebo takto môžem prejsť viac a ja chcem mať denne čo najviac krokov. Tak bežím dole kopcom, vyberiem lepky a bežím späť. Neviam skadiaľ sa zhmotnili, ale po ceste ide malo väčšia skupinka, taktiež výhľadov chtivých turistov so psom. Trvá mi ďalšich desať minút behu, kým sa zas zvítame.

Dorotku nebolí rúčka, napriek tomu si dá na boľačku leukoplast. Hneď sa cíti o ďalších sto percent lepšie. Dominik nerozpráva o tvorbe ostrova ale o tom ako postaviť dom. Nenapredujeme nejakou extra veľkou rýchlosťou a navyše pri pomníčku partizánom z druhej svetovej vojny si dávame dlhšiu prestávku. Kedy nás dobehne tá skupinka? Ja dúfam, že až keď sa budeme blížiť k skalám. Ale to sa uvidí.

Po ďalšom jedení pokračujeme. Teraz to na niektorých miestach je prudšie avšak deti s Aďkou to zvládajú extrémne skvelo. Na poslednom najprudšom kúsku sa vyrútia dvaja cyklisti a mám pocit, že takmer nemáme šancu uskočiť. Prvý cyklista je pozorný, spomalí a míňa nás s dostatočným odstupom. Druhá cyklistka jazdí o dosť opatrnejšie.

Na Folkmárskej skale nie sme sami, je tu už nejaký párik pred nami. Ten v rámci sociálnej izolácie sa dvihne a odchádza preč. Deti si sadajú na lavičku a začínajú tlaćiť do seba ďalšie jedlo. No to je pre mňa veľké prekvapenie. Ak ešte budú viacej hladní, tak nemám pre nich pripravené takmer nič. Už len nejaké sladkosti. Tie by som im nerád dával.

Počujem ako na vyhliadku prichádza iná skupina, tá prichádza od Kojšova. Tak aj my v rámci sociálnej izolácie im prenechávame skaliská a vraciame sa k autu. Na ceste stretávame tú skupinku turistov so psom. Som rád, že nás nedokázali predbehnúť. Majú dokonca pomalšie tempo ako my. Tak to sme ale rýchlici. Na lúčke s pomníkom si dávame krátky oddych, deti si dávajú spomínané sladkosti a potom pokračujeme.

Je jasné, cesta smerom dole je rýchlejšia. Dominik s Dorotkou idú za ruku a majú veľkú debatu. Ja s Aďkou ideme zo desať metrov za nimi a tak netuším o čom sa vlastne rozprávajú. Keď chcú, tak sú takí zlatí. Takmer na konci túry začujem z krovia podozrivý šuchot a vidíme ako do lesa beží laň. Tak to bolo naozaj krásne prekvapenie na záver. Dnešný vychádzka bola veľmi príjemná a každý z nás si to užil.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
07. 04. 2020	4:13 h:min	13.27 km	19:04 min/km	483 m

Skok tretí

Včera som niešiel ráno sa prejsť, lebo s rodinkou sme si spravili výlet na Folkmársku skalu. Bolo to veľmi príjemné. Aj dnešok ráno bol príjemný. Trocha som sa bál, či náhodou nebude veľká zima, nakoľko predpoveď počasia hovorila o možnosti prízemného mráziku. Teda aj keď nie úplne mrazu, malo byť okolo nuly. Pohľad na teplomer ma vyviedol z omylu. Je okolo siedmich stupňov. Tiež to síce nie je veľmi horúci, čo však môžem čakať, keď je ešte len pol šiestej ráno.

Oproti pondelku sa atmosféra v lese zmenila. Počuť viacej vtáčich hlasov. Tak sa prechádzam po tej koncertnej hale a počúvam to skvelé hudobné dielo. Vlastne to nie sú len zvuky ale aj svetelné predstavenie. Síce nevidno už žiadne hviezdy alebo iné nebeské svetielka, ale ako disko guľa si nad západným ozborom pláva Mesiac. Nedá sa zaprieť, dnes bol v splne. Nad východným obzorom zas vybuchujú oranžové závesy Slnka pripraveného každú chvíľu vyskočiť a svojími lúčmi osvetliť túto časť sveta.

Z mojich popisov by sa mohlo zdať aké je všetko a aj život skvelé. Ale nalejme si čistého vína – corona vírus je riadna sviňa. Naozaj mi nerobí dobre, aj keď ja som zdravý ako buk. Možno som naozaj veľký pesimista. Prelievajú sa vo mne čierne myšlienky s normálnou akceptáciou. Vo svetlejšej chvílke sa pozriem za jeden stromček a ďalší krok už nespravím. Tam na mňa nebezpečne zazerá mladý srnec. Vyťahujem fotku a snažím sa robiť fotku. Bez špeciálnych nastavení aby som ušetril čas. Konečne som raz úspešný. Chcem zvoliť lepší pohľad a robím jeden polkrok ale to už je niečo čo to divé zviera nemieni tolerovať. Rozbehne sa tryskom preč.

Následne sa len tak krútim po lese a chodím hore dole a tak podobne. Idem sa pozrieť aj k tomu druhému jazierku a je to asi jeden z najkrajších kútov v ťahanovskom lese. Nie pre to jazierko, ale extrémne krásne je to okolie. Brutálne strže a stromy a divne krútiaci sa chodník. Ako v rozprávke. Keď je Slnko dosť vysoko na oblohe je jasné aj to, ako sa rozzelenel list od pondelka. Už to nie sú len obyčajné púčiky ale maličke drobnučke lístočky. Jar naozaj prišla aj do našeho mesta. Alebo skôr lesa. Sám som zvedavý, ako to bude vyzerať zajtra.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
08. 04. 2020	1:38 h:min	8.90 km	11:03 min/km	202 m

Skok takmer červený

Dnes mám také malé déjà vu. Počujem spev a vidím pôvodcu čierneho drozda, ktorý sedí na úplne rovnakom mieste ako včera. Podľa mňa dokonca spieva i rovnakú pieseň. Do lesa vchádzam presne v rovnakom čase ako včera. Mám i rovnakú tieseň. To je ale posledná porovnateľná vec porovnateľná so včerajškom. Neviem kam presne pôjdem ale mám chuť na nejakú inú cestičku v lesíčku.

Každý rok v máji, ak sa nemýlim, prebieha beh po ťahaovskom lese a k dispozícii sú tri dráhy- modrá, žltá a červená. Moje kroky nechtiac vedú po červenej trase. Vtedy mi skrsne v hlave divný nápad. Čo ak by som sa rozhodol prejsť celú červenú trasu? Stále ma zaujímalo kadiaľ sa po ťahanovskom lese vinie. Prečo to neskúsiť dnes?

Les sa od včerajška, aj keď to znie neuveriteľne, zmenil. Púčiky stromov sa rozvinuli do listov a tam kde neboli žiadne sa naliali. Všade je omnoho viac zelenej farby. To nepomôže skryť sa predo mnou dvom srnkám. Nie sú také kľudné ako srnec včera, neobstoja ani pol sekundy a už sú fuč. Touto časťou lesa som už dávno nešiel a preto som rád tejto návšteve. Chodník ma zas vedie k známejším miestam. Nikdy pred tým som si nevšimol červených značiek na strome. Prečo som bol len tak nepozorný?

Ďalej sledujem červený chodník a dochádzam takmer k lomu. Tu sa predsa len rozhodnem opustiť červený bod a moja dobrodružná duša sa rozhodne pre ďalšiu, mnou už roky nechodenú odbočku. Veľmi dobré rozhodnutie. Po ceste vidím ako predo mnou prefrkne zajac. Možno to bol králik, ja ich neviem od seba rozlíšiť. Tento mal krátke uši, tak sa rozhodnite sami. Vychádzkovým krokom sa prechádzam sem a tam. No len sem, stále na moje prekvapenie idem totiž po červenej trase. Tak bolo by zaujímavé vedieť kam sa ešte dostanem. Mám nejaké tušenie. Či dobré sa uvidí.

Nie, ďalší dôkaz o mojej nepoužiteľnosti ako jasnovidca. To je len dobré, lebo ma zas vedie do miest, kde som nikdy nebol a to sa tmolím po lese už niekoľko nie krátkych rokov. Je to naozaj výhra, okolie je naozaj pekné. Na jednej strane je hustý les z mladých borovíc a na druhej na riedko rastúce hraby. Tie neskôr prechádzajú do brezového hájika, kde som bol minulý týždeň. Presne viem kde sa nachádzam.

Ponáhľam sa, lebo mi treba aj spraviť nákup v Lidl. Vďaka korona opatreniam sa ráno robia dlhé rady a musím dnes pracovať. Prechádzam cez časť Ťahanoviec s názvom Sahara. Som blízko bytoviek a tu je vysoké riziko stretnutia venčiacich ľudí a psov. Stretnem ich alebo sa mi podarí vyhnúť sa tým štvornohým domácim miláčikom s veľkou chuťou zahryznúť sa do mojej nohy? Veru je to tesné, jedna malá čierna beštia už má namierené ku mne. Našťastie ju zaujme iná vec a tak môžem zmiznúť zo scény. Dnešná prechádzka po červenej bodke bol zaujímavý. Nevadí mi, že som ju neprešiel celú ale videl som mnoho krásnych nových zákutí.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
09. 04. 2020	1:25 h:min	8.35 km	10:15 min/km	153 m

Skok v piatok

Hlavným cieľom piatkovej prechádzky je donáška jarných halúzok. Z mojích predcádzajúcich potuliek registrujem absenciu pekného materiálu v ťahanovskom lese. Vyberiem sa preto do Kavečian, kde som minulý rok videl množsto rozkvitnutých trniek, jabloní a iných kríkov či stromčekov. Ešte dobre, že Kavečiany sú súčasťou Košíc, lebo inak by tam bol problém dôjsť.

Východ slnka ponad Slanské vrchy pozorujem na lúkach na dedinou. V pláne mám prejsť trocha viac kilometrov a preto prekladám chôdzu behom. Dúfam, že to nebudem neskôr ľutovať. Ide sa mi dobre a po očku sledujem, kde sú najkrajšie halúzky. No nie je ich tu veľa. Nebola Veľká noc minulý rok neskôr? V kútiku duše dúfam, že kým sa sem vrátim, nejaké tie kvetu rozkvitnú.

Z Hrešnej, kde sa pasú kone, sa extrémne ponáhľa na Jánošovú lúku. Nevadí mi ani prítomnosť betónového múru zoologickej záhrady. K chate Diana je to krajší kus lesa so spomínanou lúkou. A hľa, na nej sa pasie malá črieda laní. Troch fúka a práve smerom odo mňa k nim a tak keď ma zacítia, zdvihnú hlavy. Nasleduje poslušný a vznešený poklus preč. Nemal som zas ani najmenšiu šancu si ich zvečniť.

Potom bežím dole kopcom, vybehnem zo zákruty a vystraším párik srniek. Tak toto je extrémna náhoda. Nie vždy sa podarí uzrieť toľko divých svierat na takom malom mieste. To mi pripomína, že som tento rok ešte neuvidel diviaky. Ani tu v Košiciach a ani v Krompachoch. Nezastavujem sa a bežím ďalej. Pred mesiacom, keď som tadiaľto šiel, tu bolo kopu blata, dnes je ale všade sucho. Cestou k Diane, tam kde potok tečie po ceste (alebo cesta ide po potoku?) je tu stále blato. Oveľa menej ako pred mesiacom.

Cesta na Alpinku vedie po ceste. Je to dosť nuda, svetlou stránkou je nenáročnosť. Asfaltka sa krúti raz trocha doprava a raz trocha doľava ale nie je to nič extrémne. Teším sa na výstup na Hrešnú. V kútiku duše dufám nájdenie rukavice. Idem hore a musím skrátiť bežeckú vložku, jednoducho nevládzem. Nečakal som ani nič iné. Takúto brutálnu fyzickú aktivitu som jednoducho nutne potreboval. Tak som sústredený na rýchly posun vpred až nedokážem nič iné vnímať. Nie je jednoducho čas na robenie fotiek alebo kochanie sa vôkol seba. Na vrchole som zničený ale celkom spokojný. Až na to nenájdenie mojej rukavice. Mal som k nej celkom pekný vzťah.

Cestou do dediny strihám z kríkov vetvičiek a nie, nerozkvitlo ich viacej. Aj zelené sú pekné. Zopár z brezy, niekoľko bahniatok a potom aj iné, ktoré nedokážem identifikovať. Túto časť mi trvá večnosť kým ju prejdem, mám však dostatočnú časovú rezervu. Cestou domov sa zastavím ešte na Aničke a tu kvitne veľa trniek, tak párik halúzok dúfam nikomu nebude chýbať. Dnešné ráno nakoniec vypálilo nakonied fajn.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
10. 04. 2020	1:57 h:min	14.11 km	8:20 min/km	404 m

Finálny skok

Po včerajšku si cítim trocha nohy. Nebol to nakoniec až zas tak skvelý nápad toľko bežať. Jednoducho telo nie je dostatočne zvyknuté na toľko rýchlej aktivity. Ponaučenie do budúcnosti, trocha pobehávať je možné, avšak netreba to prehnať. Preto dnes ráno idem len do ťahanovského lesíka a naozaj sa neponáhľam a len sa tak prechádzam.

Idem sa pozrieť sem a tam a viac menej nemám žiaden pevný cieľ. Ani neviem ako a ocitávam sa pri lome. Pozriem si jazierko, to sa od minula vôbec nezmenilo. Teraz ráno je smerom na východ pekný výhľad. Slnko farbí oblohu a som rád, že to vidím. Potom pokračujem smerom na dedinu Ťahanovce. Očakávam, či uvidím nejaké divé zviera. Táto časť je dosť odľahlá a možno niečo uvidím.

Na moju smolu tu nič nevidno. Zas na druhej strane si veľmi dobre všímam ako sa listy poriadne rozzeleneli. Jar, ako sa zdá, prežívam v priamom prenose. Ešte v pondelok bol les len viac menej pustý a bez listov, maximálne s púčikmi, a dnes mnoho stromov dáva kopu svojej energie do rastu zelených tovární na premenu CO2 na zložitejšie cukry. Inými slovami v lese sa zelená.

Prechádzam z jednej časti lesa do brezového hájika a naozaj je táto časť veĺmi čarovná. Som rád, že som to objavil, hneď sa to zaradilo do jedných z najkrajších zákutí lesa. Keď som v tejto časti, tak sa idem pozrieť aj na to druhé jazierko, ktoré sa tú nachádza. Budem mať čas pokračovať chodníčkom, ktorý smeruje od jazierka. Som tu po tretíkrát a nikdy sa mi to nepodarilo, nemal som jednoducho čas. Túto komoditu nemám ani teraz, musím sa vrátiť. Navyše škoda, nezazrel som dnes žiadne zviera.

Ponáhľam sa najkratšou cestou domov a moje prianie sa plní. Z krovia vybehnú srnky. Je to prekvapivé, neočakával som ich blíkosť tak blízko činžiakov tak neskoro. Je skoro pol ôsmej ráno a ľudia bývajú len zo sto metrov ďaleko. Má to teda svoje kúzlo. Tento neobyčajný týždeň je za mnou. Každé ráno som išiel do lesa a videl nejaké zvieratká. Hlavné však je, že som sa nejako každý deň mohol hýbať.

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
11. 04. 2020	1:59 h:min	9.94 km	12:00 min/km	224 m