Môj plán sa tak trocha (rozumej vôbec) nerealizoval. Zopakovanie okruhu okolo Herľan malo byť fajn, ale objektívne príčiny mi do nedovolili. Tentokrát som si večer dokonca pripravil aj mačky na zľadovatelý povrch a dokonca fľaša si našla cestu do môjho vačiku, aby som netrpel smädom počas prechádzky. Aby som nechodil zbytočne okolo horúcej kaše, bol som lenivý. V noci som sa zobudil a zdalo sa mi, že vonku akosi poprcháva. Utvrdzovali ma v tom prevaľujúce sa oblaky a absencia hviezd a Mesiaca. Preto mi predstava blúdenia v daždivom lese na odhodlaní nepridávala.
Zaľahol som na ďalší dlhší čas do postele a namiesto dažďa v lese som si predstavoval krásny slnečný deň, niekde medzi horami. Po dvoch hodinách mi to ale nakoniec nedalo a predsa som sa len vybral von. Trocha rozumnejšou variantou sa mi zdal Ťahanovský les, v ktorom som brázdil za posledný rok minimálne päťkrát. Uvidím ako to bude dnes.
Cestou do lesa si podrobne všímam mokré chodníky, takže sa mi ten dážď v noci ani nemusel veľmi zdať a naozaj von mohlo pršať. Alebo jednoducho vonku klesla teplota a všetko pokryla studená rosa. Podstatné je, že som sa nakoniec predsa len vybral von a budem sa hýbať. Doteraz som vždy išiel túto trasu v kladnom fyzikálnom smere (oproti smeru pohybu hodinových ručičiek) a tak nastal čas na zmenu. Dnes pôjdem proti všetkému. No, tak skoro ráno asi budem s najväčšou pravdepodobnosťou v lese sám, takže sa nebudem musieť predierať masou ľudí.
Oproti minulému týždňu je oveľa teplejšie. Primeranie je aj blativejšie. Navyše minulý týždeň som prechádzal aj po snehu, teraz to tak idylicky nevidím. Po prvých metroch v lese dobre spozorujem ako spomedzi mrakov začína vykúkať Mesiac. Mraky odchádzajú a prichádzajú a svetelné podmienky sa sústavne menia. Inak je medzi stromami veľká tma a nič zaujímavého a dobrodružného sa nedeje.
Prechádzam lesom, odbáčam na križovatkám kam chcem a je osviežujúce vedieť kam idem a nemusieť sa báť zablúdenia. Navyše robím zopár temných nočných fotiek a ani sa nenazdám a idem hore kopčekom, ktorým zväčša chodievam opačným smerom. Kráča sa mi pohodlne a dokonca zrýchľujem svoje tempo. Mojím dnešným cieľom je dostať sa pod 10 min/km.
Keď vchádzam do dediny, je tam stále ticho ale už nie absolútna tma. Pomaly pomaličky tmavá obloha mení svoj odtieň na belasejší a modrejší. Tak ako každé ráno, keď sa idem poprechádzať, mám rád a tieto zmeny ma nabíjajú ma energiou. Popri ceste nie sú žiadne stromy a tak si dovoľujem ten luxus a vypínam svetlo čelovky. Napriek tomu vidím ako cez cestu prebieha mačka, našťastie nie je piatok trinásteho a ten tvor nemá dokonca ani čiernu farbu. Navyše na takéto somariny ani neverím. Ale pre istotu, klop, klop na drevo.
Ako vchádzam do lesa, zas si musím zapnúť svetlo, lebo zas až tak vidno okolo mňa nie je. Pozvoľne sa aj v lese rozvidnieva. Po železničnej trati podo mnou z času na čas presviští vláčik, ktorý svojou sirénou pozdravuje tunel. Ak by to náhodou niekto nevedel, teraz kráčam po cyklistickej trase, ktorá vedie z Družstevnej pri Hornáde do Ťahanoviec. Na stromoch sú však dočasné značky. Ako tak míňam už asi desiatu, tak mi to nedá a prečítam si prečo v prvom rade vôbec bola vedená obchádzka. Z dôvody motokrosových pretekov, ktoré sa konali ešte v októbri. Hmm, to nikto od vtedy tú obchádzku nezrušil? Čo to asi vypovedá o organizátoroch?
V blatistých koľajách je voda zmrznutá, tak nakoniec asi bude aj pod nulou. Nepredpokladal som to a ani som to tak veľmi necítil. Zima pravdepodobne až tak taktiež nevadí čriede sŕnk, ktoré predo mnou bleskovo utekajú. Nie som dostatočne rýchly a tak nemám žiaden fotodokumentačný dôkaz. Stúpam potom hore kopcom, k drevenej chate, či čo to tam vlastne je. Nejdem len ja hore, ale aj slnku sa konečne podarilo vyštverať sa ponad Slanské vrchy a začína zalievať svojími lúčmi aj mňa. Na moje potešenie zisťujem, že nielen mňa ale aj ďalšie stádo srniek. Dokonca stáda dve.
Za slnečného počasia sa mi aj dobre ide a cesta mi len odsýpa. Všetko je zaliate zlatým slnečným svetlom a moja malá dušička len tak plesá. Je mi dobre, je mi fajn. Takto prechádzam ďalšie kilometre a som na konci dnešnej pochôdzky. Bolo to veľmi príjemné. Síce som nešiel do Herľan, napriek tomu ale neľutujem svoje rozhodnutie. Spravil som to najlepšie čo som vlastne v dnešné ráno mohol spraviť. Vyspal som sa, prežil som pekný čas a som nabitý pozitívnou energiou na celý deň.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 15. 02. 2020 | 2:42 h:min | 16.57 km | 9:49 min/km | 345 m |
Pridaj komentár