Nerozhodný

Nezačalo sa to pred 13,798 ± 0,037 miliárd rokmi, ale len pár dní pred nedeľou. Zima nečakane skončila a ja som ostal na pochybách, kam vlastne by som sa mal ísť prejsť. Vo vyšších polohách sa totiž sneh nestihol (podľa mňa) roztopiť a tak ho možno bude dosť. Ak ho bude veľa, určite bude ťažký a mokrý, čo vôbec nie je príjemné. Ak sa predsa len roztopil, celé okolie bude blatisté a samá mláka. To takisto nie je niečo, čo by som rád uvítal. Tak niekoľko dní rozmýšľam, čo s tým? Kam pôjdem? Som akýsi nerozhodný.

Ráno sa najprv neviem prebudiť, ležím v posteli a rozhodne sa neviem rozhodnúť. Potom mi napadne myšlienka, ak ostanem ležať v posteli, večer si zato budem nadávať. Si lenivé prasa a bez cieľov. Budeš len priberať a priberať a nakoniec sa z teba stane veľryba. Tak vstávam z postele aby som nakoniec neskončil vyvrhnutý na pláži.

V aute mi teplomer ukazuje krásne štyri stupne (nad nulou) a predstava blata (namiesto piesku) nadobúda reálne kontúry. No čo už, človek si nenavyberá. V Kavečanoch parkujem auto a môj obľúbený psíček (vlčiačisko) ma pozdravuje zdravým hlasným štekotom. No len nech nezachrípne, preto sa rýchlosťou zaspatého slimáka odoberám preč. Za dedinou (štyri vŕby nestoja) je tma ale Mesiac nezbedne vykukuje (kukuk) spoza rýchlo pohybujúcich sa mrakov. Chvíľu je príjemne vidno a za pár momentov vidno len žiaru presvetľujúcu oblaky.

Na zemi na moje prekvapenie je celkom dostatok snehu a čo je ešte viac prekvapujúce, je jeho veľmi tvrdá konzistencia. Žiaden mokrý a ťažký sneh, je to tu riadne primrznuté. Neviem sa rozhodnúť, či sa mi to páči alebo nie. Takisto sa neviem rozhodnúť, či mám vytiahnuť mačky z batohu alebo to zdolám aj bez nich. Hmm. Dobre si pamätám situáciu spred dvoch rokov, keď som si presne na tomto svahu, s prepáčením, natrieskal riť. Risknem to alebo nie? Nakoniec víťazí moja lenivosť a mačky si nedávam. Sľubujem, budem si dávať extrémne extrémny pozor. A je to tak! Ani raz sa nešmyknem a ani sa mi nič zlého nestane a som na Hrešnej. I keď mi to trvalo o dosť dlhšie ako som predpokladal. Úspešne zvaľujem vinu na robenie fotiek.

Pri plote ZOO nakoniec predsa len sa rozhodujem pre mačky a nahadzujem ich na nohy. Preto troška zrýchlim, je to skôr z dôvodu zahodenia obáv ako z dodatočnej trakčnej sily. Plot, plot, stromy a zas plot. Potom rázcestník Jánošová lúka a zas plot, stromy, ľad, sneh a pravdaže plot. Mesiac sa pomaly chýli stále viac a viac na západnú stranu, je akosi lenivý (skoro ako ja) a k cieľu svojho putovania má ešte riadnu štreku (veď hovorím, že skoro ako ja).

Na chodníku sa striedajú úseky ľadu s úsekmi bez ľadu (zato s tvrdším blatom) a ja sa pohrávam s myšlienkou na zahodenie mačiek. Skúsim ich mať až po nasledujúcu zákrutu a potom si ich dám dole. Tak znie plán, avšak za zákrutou je prekvapivé a dosť dlhé pole bielej farby (ľad) a tak sa vnútorne prikloním k ponechaniu si týchto pomôcok na nohách. Úzky chodník je úzky chodník a popadané stromy ho nerozšíria. Preto sa moje tempo miestami spomaľuje a pokúšam sa prekľučkovať pomedzi prekážky. Často som rozhodne nerozhodný, neviem kadiaľ to mám vlastne obchádzať. Sprava? Zľava? Hmmm.

Na takomto jednom mieste počujem ako dole na svahu podo mnou som niečo vystrašil a splašene uteká preč odo mňa (taká krásna kostrbatá veta ako situácia). Isto, keď to uteká preč, aspoň ja sa nemusím pokúšať o zdrhnutie. Z tohto stretnutia som vyšiel víťazne ja. I keď mi vŕta hlavou, čo to mohlo byť? Mohla to byť črieda jeleníc (ako laní) alebo aj diviakov, neviem sa prikloniť k žiadnej možnosti. Hádžem to za hlavu a pokračujem na Vysoký vrch. Ten je inak jeden z mojich obľúbených, aj keď z neho nie je extrémne krásny výhľad, nie je ani veľmi vysoký a vlastne je taký poriadne nemastný neslaný. Mne sa ale veľmi páči, je ako ja.

Smerom na Prielohy je riadne veľa snehu. Jedna mačka to už nevydrží a jej očká na dvoch miestach prasknú a tak len bezvládne visí na mojej nohe. Čo s tým? Dávam ju dole a ako nepotrebná si užíva svoj dôchodok vo vaku. Preto vyzerám veľmi vtipne. Na jednej nohe mačku mám a druhá smutne závidí tej šťastnej. No keď sa neviem rozhodnúť, či mám mať mačky alebo nie? Pokračujem príjemným lesíkom a tu zas nie je sneh. Ako to bude vyzerať o týždeň? Neviem, ale určite sem prídem, lebo moje kroky povedú až na Jánošíkovú baštu. Tak teda znie plán na ďalší týždeň.

Z lúk pokračujem tri minúty smerom dole prudkým kopcom, aby som následne tých sto výškových metrov sa šplhal minút sedem. Dobrá výmena nie? Ja mám tie výškové metre tak rád. Jednoduché to teda nebolo. Ale nevydal som sa sem, aby som robil nejaké jednoduché veci. Či áno? Hmmm. Tak či tak sa pomaly vraciam k Vysokému vrchu a doteraz neviem, vydám sa zas na vrchol (ktorý je tak trochu mimo značky) alebo si vymyslím niečo iné? Nechávam rozhodnutie (lebo dnes som akýsi nerozhodný) na poslednú chvíľu a nakoniec sa odpútavam od červenej značky i vrcholu a vydávam sa po modrej značke dole kopcom. Toto miesto je v takomto prírodnom kotle (áno tak znie lokál jednotného čísla slova kotol, ale chcel som skôr povedať, že to je kotol som si doteraz nevšimol) je dobrá hrubá vrstva snehu. Akonáhle sa však svah preklopí na južnú stranu, sneh zrazu zmizne.

Ja tiež miznem dole kopcom a čo budem následne robiť? Pravdaže sa budem snažiť vyjsť čo najrýchlejšie na kopec. Heslo dňa znie výškové metre. Tak sem s nimi. Scenár je jasný. Rýchlo dole a ešte rýchlejšie hore. No len akosi ho nedodržiavam. Tak prvá polovica išla ako mala, ale prečo je cesta hore tak pomalá? Nakoniec som predsa len tam, žiadne veľké terno to teda nebolo. Čaká ma len cesta späť do Kavečian.

Ide sa dobre, kým nestretnem jedného bežca. To by až tak nevadilo, ale za ním pobehuje malý psík. S veľkým brechotom. Ustúpim sa mu z cestičky, aby okolo mňa prebehol a ľahko pokračoval za svojím pánom. Chyba lávky. So stiahnutým chvostom a naštartovaným štekotom šprintuje po chodníku preč odo mňa. A od svojho pána. Po dvadsiatich metroch sa zastavuje, skontroluje situáciu a nevie sa rozkývať ani na jednu stranu. Po mojom prvom kroku je stále nesmelý ale po druhom šialene uteká ďalej preč. Ani ja tam nemienim ostať stáť a idem vpred. Postupne zvukové prejavy šelmy sú tichšie a tichšie (jasný dôkaz zväčšujúcej sa vzdialenosti) a tak vlastne ani nie som si istý, či patril k tomu bežcovi. Snívalo sa mi to? S otvorenými očami?

Robím si jednu väčšiu obchádzku (a kuknem sa na jednu lúčku), čo ak sa úspešne miniem so psom? No nevydalo. Akonáhle sa vrátim na cestičku vidím nerozhodného (nervózneho) psíka pred sebou. Za sebou začujem kroky a pískanie. Bežec sa vracia a naháňa a zháňa drobca. Celkom neúspešne. Ten pes je naozaj jeho (som sa pýtal) ale je brutálne vystresovaný. Beží preč aj od neho. Tak tu pred sebou mám volajúceho bežiaceho bežca (och, ako veľa síl ma stálo vymyslieť tento zvrat) a pred ním bežiaceho psa. Tak im obom držím palce.

Aj mne sa darí byť nerozhodný. Mám sa ísť pozrieť na tatranskú vyhliadku alebo sa mám rovno ponáhľať k autu? Môj úmysel je zrejmý až pri odbočke, mám predsa celkom dobrý čas a tak tých pár metrov navyše už ma nezdržia. Dva výškové metre sú len bonusom. Tatry veľmi dobre nevidno, na obzore sú zahalené oparom. Akoby sa nevedeli na ktorú stranu viditeľnosti sa majú prikloniť. Popri plote idem až po chatu Hrešná a odtiaľ je to len na pár krokov do dediny. Ráno bol nasledujúci (východný) úsek poriadne zmrznutý, teraz však je už mäkký a na niektorých miestach čurčí voda dole svahom.

Na parkovisku nad dedinou sa práve snaží už nebežec dostať psa do auta ale on je bežec stále. Je pevne rozhodnutý sa nenechať zahnať do kúta (auta). Je mi toho psíka (možno dokonca ešte len šteňaťa?) celkom ľúto. Neviem si predstaviť, že si ho ten chlapík zoberie na ďalší výbeh. Držím obom palce. Po ďalších piatich minútach som pri svojom aute už aj ja. Tak ako by som zhrnul dnešok?

Bolo super. Napriek mojej nerozhodnosti som nakoniec všetko a aj niečo navyše splnil. Celkom ma prekvapilo, ako málo snehu je v lese, i keď sa nájdu miesta, kde je tej bielej látky viacej ako požehnane. Bodaj by sa aj v budúcnosti moje nerozhodné nastavenie vždy končilo takýmto rozhodným koncom.

PS: Ľahká otázka na záver, o aké básnické dielo sa opieram popiskami pod fotkami?

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
28. 02. 2021	3:47 h:min	23.00 km	9:54 min/km	902 m