4:30 Hádžem vak a paličky do auta. Všetko je perfektné. Kopa snehu, mrzne a navyše fúka ten správny zimný studený vietor, ktorý víri čerstvo napadaný sneh. Tá správna zimná idylka. Mám v pláne vyjsť na Vihorlat. Dnes nepôjdem z Poruby po Vihorlatom ako zvyčajne v zime, ale z Remetských Hámrov. V lete som vyšiel na Vihorlat za dve hodiny. O koľko dlhšie mi to v zime môže trvať? Určite to prejdem tak maximálne o polhodinku dlhšie. Som v skvelej kondícii, musím skromne poznamenať. Z Poruby vedie z veľkej časti asfaltová cesta a ja chcem zažiť nejakú poriadnu výzvu.
5:05 Parkujem auto pred krčmou v Remteských Hámroch. V Michalovciach bolo celkom dosť veľa snehu, ale tu sa Perinbabe poriadne roztrhla perina. Všetko je tak krásne zasnežené. Veľmi sa vytešujem. Bude to nádherné dobrodružstvo. V dedine je na ceste dosť ľadu a tak si nasadzujem turistické mačky. Problém s kĺzaním je vyriešený.
5:20 Som mimo dediny a vchádzam do lesa. Nechce sa mi veriť, ale je tu viacej snehu. Navyše sa nezdá, že by tadiaľto prešlo nejaké auto alebo lesný mechanizmus. Chýba tu preto utlačený sneh a ide sa o niečo ťažsie. Mne to ale nevadí. Na oblohe svieti mesiac a je tak jasno až nepotrebujem čelovku.
6:00 Podľa plánu by som mal byť už na Starej koniarni. K nej mám však ešte riadne dlhú cestu. Minulý týždeň som zažil zákerný útok divej zveri. Dnes ale nič také nezažívam. Nevidno ani vtáčika letáčika. Pár krát mi prekrížili cestu vychodené chodníčky nejakej vysokej zveri. Sú oveľa vychodenejšie a v lepšom stave ako moja cesta. Predo mnou po nej prešiel iba jeden bežkár. Prepadávam sa stále hlbšie a hlbšie. Pravidelne zapadávam aspoň o 20 centimetrov.
6:45 Musím poopraviť svoje plány. Som na ceste už hodinku a 40 minút a stále som ani nedošiel k Starej koniarni. Posledný strmý úsek bol riadny zaberák. Posledných pár kilometrov sa neviem dostať na rýchlejšie tempo ako 20 minút na kilometer. Väčšinou idem asi dva krát rýchlejšie. Teda riadna slabota. Pomaly sa rozvidnieva. Keď nemôžem ísť rýchlo, tak si aspoň vychutnám krásu okolia.
7:05 Hurá! Po dvoch hodinách som konečne dosiahol Starú koniareň. Ani sa nepamätám, kedy som šiel tak pomaly. Posledný kilometer mi trval vyše pol hodiny. Kombinácia prudkého kopca a výška snehu mi uberá síl. Ráno som si myslel, že cesta z Poruby bude fádna a tak som sa vybral z Remetských Hámrov. Nemohol som sa viacej mýliť. Aj smer z Poruby je zaviaty vyše kolien. Aby som pravdu povedal, vôbec sa nekochám okolím. Pozerám sa len a len pod nohy. Môžem tak obdivovať sneh pod mojími nohami. Zdá sa, že ma dokáže udržať, ale stále sa musím z neho vyhrabávať.
7:40 Robím krôčiky ako baletka. Len nie som na javisku v divadle ale na zasneženom turistickom chodníku smerom na Vihorlat. Každým krokom je sneh hlbší a hlbší. Podľa plánu som už mal byť hore a pritom mi chýbajú ešte vyše tri kilometre. Ak si ponechám rovnaké tempo, budem na vrchole za ďalších 90 minút. Je to nanajvýš optimistické, lebo najťažšia a najprudšia časť je ešte predo mnou. Závej na jednom mieste skoro zakryl zelenú turistickú značku, ktorá vykukuje spod snehu. Musím sa teda správne rozhodnúť.
8:10 No nemám veľmi chuť kričat hurá! Som zasa na Starej koniarni. Nemalo zmysel pokračovať smerom hore. Kým by som vyšiel na vrchol a vrátil späť, celkovo by mi to trvalo určite vyše osem hodín. Nie som z toho dva krát nadšený, ale nechcem dnes toľko času venovať iba túre. Očakával som, že cesta smerom dole mi pôjde rýchlejšie. Niežeby som nezrýchlil, ale nijako veľmi výrazne. Prekvapivo mi najviac mi dáva zabrať sneh.
8:35 Idem smerom dole. Nie je to nic moc. Idem síce rýchlejšie, ale stojí ma to veľa síl. Nezabáram sa o nič menej ako keď som tadiaľto šiel opačným smerom. Nejako ma to prestáva baviť.
8:55 Cestou hore som si ani nevšimol zasneženú studničku. Teraz som si ju všimol. Vyzerá to veľmi pekne. Neviem to teraz oceniť. Najradšej by som to všetko mal za sebou. Cítim si stehná. Z toho neustáleho prepadávania v snehu sa stalo nepretržité robenie drepov. Nie som veľmi dobrý v robení drepov.
9:20 Kedy už konečne dôjdem do dediny? Kedy bude koniec tejto tortúre? Náladu mám pod psa. Vnímam jedine moje kroky v snehu. Ani krásna modrá obloha a pod ňou biely sneh mi nedokážu dvihnúť náladu.
9:40 Hádžem vak a paličky do auta. Všetko je strašné. Kopa snehu, mrzne a navyše fúka ten hnusný zimný studený vietor, ktorý víri čerstvo napadaný sneh. Ak mi niekto povie, že je to tá správna zimná idylka, vysmejem ho. Bol to jeden z najťažších výletov v mojom živote. Na maratóne som vydal len o trocha viacej energie, ale bežal som maratón! Dnes som prešiel iba niečo vyše 14 kiometrov. Druhykrát si veľmi dobre rozmyslím, či si budem na budúce priať zažiť nejakú poriadnu výzvu.
Pridaj komentár