Minulý týždeň som si spravil radosť 3-dňovým pochodom. Dnes teda nemám ani najmnešiu chuť na dlhé alebo náročné túry. Navyše chcem sa poriadne vyspať. Preto vstávam a vychádzam von za brieždenia. Aspoň nemusím brať so sebou čelovku a blúdiť v temnom a hrôzostrašnom lese. Aj keď taký na Ťahanovciach nie je.
Pohybujem sa pomaly lebo bojím sa aby som si nespravil pľuzgiere. Idem po ceste smerom na Zelený dvor. Mám ísť aj do lesa a pochodiť po nejakých lesných chodníčkoch? Trocha ma to aj tam ťahá ale nejako sa nespoznávam. Nakoniec sa rozhodnem pre jednoduchú verziu a pokračujem len po asfaltke.
Napriek skoršiemu ránu, kamióny vo veľkom prúdia po ceste nad Košicami. Prechádzam ponad cestu a smerujem na bežecký chodník na Furču. Opäť prechádzam dilemou, či náhodou predsa len nezabočiť medzi stromy a prejsť sa naozaj nejakým lesom. Veľmi dobre viem o niekoľkých pekných miestach neďaleko chodníka. Nespoznávam sám seba a idem ďalej po ľahšej verzii.
V jednom prístrešku vidím ako pod dekami spia dve telá. Neviem určiť, či sa jedná o chlapcov alebo o dievčatá, deky im zakrývajú celé telo a aj hlavy. Musela to byť ale divoká žurka, lebo na stole je kopa jedla a pitia. Tak popri nich prechádzam tak, aby som ich nezobudil z ich sladkého a určite zaslúženého spánku.
Nakoniec mi to nedá a predsa len zídem z asfaltovej cesty a zamierim na lesný chodník. Je naozaj príjemné prechádzať sa po hline popod stromy. Čas na hodinkách mi ukazuje, že sa blížim k polovici času, čo som si na dnes vyhradil. Otáčam sa preto a vraciam sa späť.
Oddychujúca dvojica sa ani nepohla a stále spí na rovnakom mieste. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som takto spal von. Nie kvôli prírode ale nejako nedokážem veriť tepelnému konfortu pod obyčajnou dekou.
Obloha postupne mení farby ako slnko vychádza nad obzor. Rovnako aj ja mením krok. Podvedome zrýchľujem ani sa nenazdám a som späť na Ťahanovciach. Dnešným plán nebol presť veľa kilometrov alebo nastúpať tisíce výškových metrov. Hlavným cieľom bol sa trocha hýbať a zažiť ranné slnko. To všetko sa mi podarilo a som za to nesmierne rád.
Pridaj komentár