Dovolené prechádzky

Leto je nádherné. Nie je zima a často ani blato (teda viac menej), slniečko dlho svieti a pracujúci ľudia majú občas dovolené od zamestnávateľa zastaviť sa, sadnúť si, nič zmysluplné nerobiť a len tak sa oddať svojmu, časovo náročnému, turistickému koníčku. S rodinou sme sa rozhodli navštíviť kraj zbojnícky – Terchovú. Cez deň mám v pláne sa poprechádzať pomaly a vychutnať si všetko, ale ráno, ráno je dedikované len a len pre mňa.

Vyberám sa autom smerom na Jánošíkove diery. Neviem kde mám presne zaparkovať, tak skoro sú parkoviská ešte voľné, ale nikde nie je nikto, u koho by som si zaplatil parkovné. Tak sa vraciam asi kilometer poniže a odstavujem auto pri autobusovej zastávke. Tak som niekoľko euro ušetril. Nevýhodou je, že sa musím dostať k ústiu doliny a nie je to naozaj najbližšie. O to si viacej vychutnávam, keď sa vnáram do šera medzi skaly (nezabúdať, je ešte stále skoro ráno a nejaký čas to potrvá, kým vyjde slnko).

Toto miesto je hojne navštevované turistami a cez deň sa treba buď predierať davom vpred alebo akceptovať pravidlo najpomalšieho vozidla na čele kolóny. Avšak teraz je to úplne iné. Chodník je zvero- i ľudoprázdny. S tými zvermi, dúfam, že každý maco má pred touto úzkou tiesňavou riadny rešpekt a nestretnem tu žiadnu šelmu. Tak si teda vykračujem popri potôčiku a musím uznať, že je to tu nádherne krásne. Len ja, voda a šum listov. Voda zurčí, ja napredujem, chodník preskakuje z jednej strany na druhý. Alebo rovno ide ponad vodu. Vidno ako sa tu o toto poriadne starajú a drevené či kovové mostíky sú na všetkých potrebných miestach.

Dolné diery sú jednoduchšie a už sa teším aké to bude v hornej časti doliny. Po chvíľke zisťujem, že moje očakávania sa naplnili. Je tu oveľa viacej mostov a aj rebríkov. Niektoré sú kratšie ale väčšina je riadne dlhá. Veľmi mi to tu pripomína Slovenský raj. Keďže však chcem byť pri rodine onedlho, musím sa ponáhľať a tak tu netrávim dlhé chvíle. Ako vychádzam z rokliny riadne sa vystraším. Nie som tu úplne sám. Oproti mne si vykračuje ďalší turista. Len si kývneme na pozdrav a každý si pokračuje vlastným smerom.

Mám v pláne ísť na sedlo Medzirozsutce a mám na výber dve možnosti. Pod rázcestníkom chvíľku poriadne rozdumujem a nakoniec si vyberám možnosť ísť rýchlejšou možnosťou. Zapínam svoj motor na vyšší prevod a po necelej minútke zisťujem aký to bol vcelku blbý nápad. Je to tu poriadne prudké a v noci navyše pršalo. Zem pod mojimi nohami je nesmierne klzká. Táto kombinácia spomaľuje môj postup, avšak ak by všetko bolo jednoduché, tešili by sme sa z prekonávania prekážok?

Na Medzirozsutcoch mám ďalšiu dilemu. Ísť na vyšší alebo bližší? Kvôli času sa nakoniec rozhodujem pre tú kratšiu variantu. Ponáhľam sa k Malému Rozsutcu a výstup na neho nie je vôbec jednoduchý. Prudké stúpanie mi na niektorých miestach uľahčujú kovové reťaze a skoby. Veru, nespravil som si svoju domácu úlohu poriadne a tieto veci ma tu prekvapili. Na vrchole je veľmi pekne. Vidno do ďaleka a najradšej by som tu ešte nejaký ten čas strávil. Hajde ale dolu.

Myslel som si, že cesta smerom dole bude jednoduchšia. Ale kdeže, z tejto strany je svah nesmierne dlhší a aj prudší. Akosi som si neuvedomil, že v Jánošíkových dierach som nastúpal poriadnu porciu výškových metrov a teraz ich jednoducho musím zas stratiť. Miestami sa cítim ako keď sme šli z Gerlachu. Drepy a šmýkanie po zadku je tu veľmi časté. Mám z toho radosť, ako som spomínal, po prekonaní týchto prekážok si to človek akosi viacej váži.

Postupne schádzam dole a postupne sa svah viacej a viacej narovnáva. Teda aspoň sa to tak na prvý pohľad zdá. Na druhý pohľad je jasné, že to bola len taká krátka prestávka pred ďalším krásnym klesaním. Aj klesanie môže byť fyzicky veľmi náročné a toto je jasný dôkaz. Po vyjdení z lesa sa definitívne cesta viac vyrovná a už je bezproblémová. Veľkou okľukou sa vraciam späť do Terchovej. V ústi doliny vidím prvých turistov, ktorí sa vydávajú na svoju túru a tak trochu im aj závidím. Majú krásny úsek a čas pred sebou a ja už mám dávno po. Je to taký zvláštny smútok víťazov. Tomu môže pomôcť ďalšia túra. Kedy to bude?

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
15. 08. 2020	2:13 h:min	11.9 km	11: 13min/km	767 m