Poznám pár prísloví o košeli. Napríklad zvyk je železná košeľa je veľmi dobré. Iné, tiež veľmi úspešne je košela bližšia kabátu. Prečo začinam tak kostrbato? Ja mám totiž vo zvyku ísť sa poprechádzať včasne ráno. V sobotu vychádzam na moju pravidelnú prechádzku nezvyčajne neskoro. Lebo ako sa hovorí, výnimka potvrdzuje pravidlo.
Cestou na Slovinky mi v aute hrá z rádia Tublatanka so svojim nestárnucim hitom Dnes. Aj ja sa dnes budem iba len tak túlať, len nie v meste ale v prírode. Nie je dokonca ani desať hodín ale len päť. Je príjemne teplúčko a človek by mohol preto mylne predpokladať, že je leto. Slnko je však tesne nad obzorom a môže zapadnúť prekvapujúco skoro.
Zo Sloviniek mám namierené rovno smerom do kopca. Mám v pláne vyjsť hore na Bielu skalu ešte za svetla. Mäkké svetlo ožiaruje žltým svetlom stromy ktoré už nemajú zelené listy. Na zem padajú s tichým šuchotom žlté pozdravy. Ja sa ale viacej koncentrujem na postup smerom hore a nie dole.
Ide sa mi fantasticky. V prudkých pasážach drobčím maličkými krôčikmi a na kvázi rovinkách ešte zrýchľujem. Dochádzam na vrchol a som na seba dostatočne hrdý. Prejsť dva a pol kilometra mi síce skoro 35 minút ale vystúpal som takmer neuveriteľných päťsto výškových metrov. Je až neuveriteľné, že tento skvelý úsek som išiel po prvý krát len pred necelým rokom a pol.
Slnko je ešte nad obzorom, preto mi vŕta hlavou, či sa mi podarí dostať k chate Galmus ešte za svetla. Výzva ako sa patrí. Preto nelením a letím si dole kopcom. Musím si dávať pozor, lebo je to riadne prudké a nerád by som môj let ukončil pádom na zadok. Očami sledujem chdoník, kde sa občas objavuje v mäkkšej hline zvláštna stopa. Vŕta mi hlavou, čo to môže byť za zviera.
Mohol by to byť jeleň, ale prečo by išiel takú dlhú dobu práve po chodníku? Stopy sa zdajú byť dosť veľké, tak to nemôže byť diviak. Až po kilometri mi je to jasné. Niekto si vyšiel na vychádzku na Bielu skalu s koňom. Hanbím sa za to, že som nespoznal tak jednoznačné stopy. Moje indiánske meno teda určite nemôže byť Bystré oko.
Na lúke nad chatou vidím v diaľke nad severozpádnym obzorom temnú siluetu vysokých kopcov. Nie je problém v nich spoznať Vysoké Tatry. Smerom viacej na juh trocha viacej nesmelo trčí Kráľova hoľa a vlastne hrebeň Nízkych Tatier. Slnko je však už pod obzorom a začína sa stmievať. Ako vojdem do lesa, šero výrazne zhustne.
Následne však vychádzam na veľkú lúku, kde je ešte dobre vidno. Spomínam na prechádzaku spred niekoľkých rokov, keď som tu vyplašil jazveca, ktorý potom predo mnou utekal po vychodenom chodníku. Bolo to ešte za tmy. Teraz v polosvetle tajne dúfam na opätovné stretnutie. Nie je mi to ale dopriate.
Pkračujem lesnou cetou a v lese je každou minútou hustejšia tma. Nad západnym obzorom sa zatiaľ držia červené tóny svetla, ale je toho čoraz menej a menej. Chcel by som dôjsť na Sejkovú bez použitia čelovky a až tam ju mienim použiť. Preto sa musím poriadne ponáhľať. Sám som prekvapený ako ľahko sa mi to darí.
Teraz mám tempo približne osem minút na kilometer a to napriek tomu, že cesta sa mierne vlní. Konečne som na rázcestí, kde si konečne nasadzujem svetlo. Jej zapnutie mi cestu príliš neosvetľuje, lebo aj keď sa to nezdá, nie je ešte husto čierna tma. Za sebou vidím Bielu skalu, kam sa chcem čoskoro vrátiť. Sledujem ako spoza tejto skaly pomaly na oblohu stúpa Mesiac. Mne sa to zdá ako veľmi romantická chvíľa, tak ticho to nejaký moment pozorujem.
Potom už sa len prinútim ísť ďalej. Našťastie je to dole kopcom, tak sa mi darí udržiavať vysoké tempo. So stále klesajúcou výškou sa citeľne ochladzuje. Táto dolina je otvorená na severovýchod a tak tu už dosť dlhú dobu nesvietilo slnko a vzduch mal dostatok času zozimiť sa. Napriek tomu som veľmi prekvapený, keď mi z úst začína stúpať para.
Kým dôjdem Za Huru, tak je úplna tma. Občas hodím očkom na oblohu a som nadchnutý krásnym trepotom hviezd. Dokonca ani Mesiac neruší svojim svitom, lebo okolité kopce ho tienia. Veľmi dobre si uvedomujem moju rýchlosť a tak si dávam za ciel, aby moje priemerné tempo nekleslo pod desať minút na kilometer. So stúpajúcimi metrami to dáva riadne zabrať.
Moja myseľ je namierená len na tento jediný cieľ. Teda aspoň sa o to snažím. Keď však počujem za sebou čudný šuchot (a skoro každý šramot v tme je podozrivý) otočim sa a zopár metrov za sebou na svahu vidím len lesknúcu sa dvojicu svietiacich bodov. Najprv predpokladám, že sa jedná o divú mačku ale po chvíli je jasné ako sa mýlim. Ani nie desať metrov nebojazlivo na mňa zazerá líška. Prebehne mi hlavou, nemože byť besná, ak sa ma vôbec nebojí? O svojom dobrom zdravotnom stave ma presvedčí o pár sekúnd, keď sa poberie do lesa. Ani na sekundu ma ale neprestane pozorovať.
Napriek tejto prestávke sa mi darí udržať si vysoké tempo. Pri chate Galmus sa zastavujem a robím zopár fotiek. Teraz v tme jedna expozícia tvrá aj okolo štyrydsať sekúnd a preto strácam opäť niečo z mújho náskoku. Mám ho ale dostatočne veľký. Od Galmusu na Bielu skalu je to veľmi prudké stúpanie. Leje sa zo mňa pot a postupne cítim ako mi dochádzajú sily. Toto je energeticky veľmi náročné.
Na vrchol vystúpim po druhykrát za dva a pol hodiny od prvej návštevy. Medzi tým som prešiel 16 kilometrov. Som na seba dosť hrdý. Ako odmenu dostávam krásne nočné výhľady na Slovinky s Mesiacom ako bonusom. Aj tu sa už dosť ochladilo, teplomer ukazuje ibe deväť stupňov. Nič ma tu už nezdržuje viacej a tak začínam posledný úsek. Musím si dávať veľky pozor, lebo lístie na zemi je veľmi klzké.
Jednoduchšie sa to hovorí ako robí. Po asi stovke metroch sa mi v exponovanom úseku darí padnúť. Našťastie to bolo len také podkĺznutie a vďaka tomu, že tu je prudký kopec, tak môj zadok ani nemá ďaleko kam spadnúť. Len sa otrepem a pokračujem ďalej. Predsa len ešte viacej spomaľujem, aby som došiel v poriadku.
Nakoniec sa mi to podarí. Bez problémov som došiel do Sloviniek. Podľa turistických rázcestníkov mi to malo trvať skoro sedem a pol hodín ale v skutočnosti som to mal za sebou za tri a pol. Cestou som zažil krásne jesenné farby lesa a po zotmení som si vychutnal hviezdy. Prekvapila ma líška a aj môj pád na zadok. Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok.
Pridaj komentár