Ráno je v Košiciach veľmi teplé. Bál som sa, lebo predpoveď počasia sľubovala zamračenú oblohu a ochladenie. Natruc predpovedi som si zobral skôr tenšie a jarné veci. Tak som veľmi rád, že môj pocit ohľadom teploty bol dobrý. Cestou, na Alpinke, vidím pri ceste stáť zamrznutú laň. Ďalšia predpoveď sa plní, laň sa ani nepohne. Tak aký som ja extrageniálny. No, prvá predpoveď sa mi rúca pod rukami, lebo teplota prudko klesá a v Košickej Belej je len jeden jediný stupník nad nulou. Z úst sa mi dvíha para, či skôr aerosolka.
Obloha je príjemne temná, zovšadiaľ len potmehúdsky žmurkajú hviezdy a pre istotu aj dve planéty (ktoré sú ľahko identifikovateľné). Nad dedinou robím zopár fotiek, expozičná doba každej z fotiek trvá dosť veľa sekúnd a tak sa hneď na začiatku zdržiavam. S tým sa teda v noci musí rátať. Zopár fotiek tak ale celkom dobre vyšlo, teda ja som s nimi spokojný.
Z dôvodu chladu som na seba dole v dedine nahodil aj pršiplášť. Avšak rezká chôdza ma zahrieva dostatočne a tak to teraz zo seba zhadzujem. Je troška chladnejšie ale dá sa to vydržať. Zohrieva ma aj predstava skoro vychádzajúceho slnka. No skoro ako skoro. Nad východným obzorom sa pomaly ukazuje prvé zosvetlenie oblohy. Tak to asi ešte bude trvať približne hodinu.
Keď som tadiaľto šiel v decembri, na jednej zákrute bola kopa blata. Dnes sa tam žiaden blatorgedon nekoná. Vlastne celkovo je už niekoľko týždňov na Slovensku takmer absolútne sucho. Síce v pondelok tak trocha spŕchlo, ale to bolo maximálne päť minút. Do pôdy sa žiadna vlhkosť nedostala a aj na lesných cestách sa práši. Preto bez zaváhania prejdem cez problematickú pasáž a pokračujem cestou hore.
Kým som bol na lúkach, tak som počul ako a rozospievávajú (aký dokonalý prechodník) poľné vtáky, ich lesný príbuzní si dávali ešte šlofíka. Teraz sa z vyhriatych perín derú aj ony. Občas niečo zapípa naľavo, zašuchoce napravo, postupne sa ozývajú vtáčie spevy zovšadiaľ. Ani to nie je pravda, že len pred mesiacom bolo v lese absolútne ticho. Takto je to oveľa krajšie a príjemnejšie.
Za hodinku som na Gáľovej a stratu zo začiatku túry sa mi podarilo dohnať. Je už aj dostatočne vidno, aby som zbalil čelovku a pokračoval bez nej. Slnko ešte riadnu chvíľu nevyjde, ale dá sa celkom dobre orientovať. Na následujúcom hrebeni, na cestičke stoja nejaké lane. Splašia sa a jedna sa vyberie naľavo a dve napravo. Je mi ich tak ľúto. Ak by len zopár sekúnd počkali, mohli bežať rovnakým smerom.
Idem super tempom k Sivcu a pod Sivcom som o dosť skôr ako som predpokladal. Jedno veľké plus pre mňa. Čo s načatým večerom, teda ránom? Nevyberiem sa ako každý normálny človek cestu k svojmu cieľu, ale rozbehnem sa dole po žltej značke k ceste. Je to prudký svah dole a ide to takmer samo. Na moje prekvapenie vidím na chodníku pár ľudí plaholčiacich sa hore na Sivec. Pravdepodobne si chcú užiť východ slnka zo skaly. Ja im dám zbohom a pokračujem dole.
Za päť-šesť minút som pri asfaltke a teraz sa začne tá ťažšia časť. Treba ísť hore. Keď som to v januári zvládol veľmi dobre, dokonca viackrát ako raz. V tejto chvíli mi stačí sa vyšplhať len raz. To bude asi brnkačka. V tme sa to zdalo akosi ľahšie ako dnes, lebo vidím kam sa to vinie a už v predstihu si s tým lámem hlavu. Keď to mám za sebou, celkom nerozumiem, prečo som s tým mal problémy.
Mojou novou motiváciou je dobehnúť tú dvojicu. Snažím sa byť na Sivci skôr ako oni, majú však poriadny náskok. Na vrchole Sivca som v rovnakom čase ako oni. Snažíme sa predstierať, že ten druhý tu vôbec nie je a každý je tu osve. Celkom sa nám to darí. Slnko vyšlo pred krátkou chvíľou a nastáva také krásne mäkké svetlo. Na severozápadnom obzore sa vynímajú Tatry. Robím zopár fotiek a preto sa zdržiavam dlhšie ako by som chcel.
Je už čas sa vracať pomaly, alebo ešte lepšie rýchlejšie, do Košickej Belej. Obraciam sa chrbtom k výhľadu a ide sa. Trochu striedam rýchlu chôdzu s pomalým behom. Vidím ako sa obloha pomaly začína mračiť. Nebude z toho pršať, ale dnes nebude tak pekne ako včera a ako bolo dnes ráno. Na čistinke pod Gáľovou je jedna lúka na nej tróni jedna rozkvitnutá čerešňa. Takto z rána to má veľmi romantickú atmosféru. Preto neromanticky pokračujem beho-chôdzou.
Čas riadne postúpil, musím sa strašne rýchlo poponáhľať. Nedá mi to, ale keď som na poliach nad Košickou Belou, musím sa zastaviť. Vôbec som nepredpokladal taký pekný výhľad na Folkmársku skalu a sedlo Zemičky. Je ju síce vidno z druhej strany, ale napriek tomu je to pekné. Ešte krajšie je však výhľad na Vysoké Tatry. Je to neuveriteľné.
Nakoniec to k autu stíham za tri hodiny a desať minút. Bolo to super ráno. Skúsili ku mne prehovárať hviezdy a aj planéty, no len to nie veľmi dobre vyšlo. Tak sa zdá, že som nahluchlý. Noc ubehla rýchlo a podarilo sa mi nestratiť sa. Ako najväčší zloduch som rozdelil jednu laniu rodinu a najväčší športovec na svete som si dal extra porciu výškových metrov. Sivec bol nanešťastie plný ako Staromestské námestie tesne pred celou hodinou, alebo vlastne ani nie, a bolo to krásny takmer východ Slnka. Čerešnička na torte bola nielen rozkvitnutá čerešňa ale najmä super rýchly pochod k autu. Perfektný začiatok dňa.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 19. 04. 2020 | 3:10 h:min | 18.78 km | 10:09 min/km | 1054 m |
Pridaj komentár