Moja skorá ranná rutina dostáva dnes na frak. Síce sa o štvrtej zobudím, akosi som unavený a nechce sa mi ísť von. Som jednoducho veľmi lenivý a tak trocha bez motivácie. Ľahnem si preto späť do postele a venujem sa spánku. Ako sa však dalo čakať, ráno ma nesmierne mrzí, že som nikam nešiel. Navyše za oknami fučí silný vietor, ktorý prudko ženie sneh preč. Takto je to skvelé počasie ako odplata za moju lenivosť. Preto o desiatej sa nakoniec predsa len poobliekam a idem von.
Nemám v pláne žiadne brutálne dlhé chodenie, dnes mi postačí vyjsť na Bielu skalu po zelenej značke a návrat po žltej a modrej. Nie je to veľa, ale zopár výškových metrov predsa len nazbieram. Vietor sa utíšil a ani ma neprefukuje. Na sebe mám novú modrú páperovú ľahučkú bundu a pod ňou iba tričko s krátkym rukávom. Po desiatich minútach viem, že to nebol najlepší nápad. Napriek tenkej vrstve páperia je mi veľmi teplo. Aby som ju zbytočne neprepotil dávam si na seba fleecovú a na ňu tenkú nepremokavú bundu. Páperovka si ide odpočinúť do vaku. Vôbec to ale nevadí, je mi aj tak príjemne teplo.
Za záhradkárskou oblasťou idem po blatistej lesnej ceste, ktorá je pod snehom. Nie celkom najpríjemnejšia kombinácia, ale beriem to celkom pokorne. Veď nič zlého sa mi v blate ani nemôže stať, nie? Maximálne si zablatím tie svoje krásne, v minulosti už niekoľkokrát zablatené a premočené topánky. Takže vlastne im to na kráse ani nič neubralo. Ako stúpa cesta hore, je stále viacej a viacej snehu. Akékoľvek chýbajúce stopy v snehu jasne dokazujú moju jedinečnosť. No musím uznať, kto by sa sem predsa len trepal?
Snažím sa ísť celkom rýchlo a mám za cieľ dôjsť na skalu do jednej hodiny. Aj sa mi to darí, kým neprídem do toho hnusne prudkého svahu, kde sa môj motor zaderie. Vlaste nie, motor sa mi nezdrel, to len naozaj je ten kopec taký prudký a spomaľuje ma viacej ako výrazne. Ako na spasenie čakám na odbočku pod skaly ale tá nie a nie prísť. V duchu rozmýšľam, neprehliadol som ju nejako?
Ale nie, naozaj sa nachádza presne tam kde má byť. Na malú chvíľku si oddýchnem na ceste po vrstevnici ale po zopár sto metroch musím zas začať šliapať do kopca. Neexistencia žiadnych stôp a zakrytý chodník snehom len a len zťažujú orientáciu. Všetky smery vyzerajú rovnako pravdepodobne. Jedine namaľované značky na stromoch mi udávajú správny smer.
Prudký svah je predo mnou a ťažká cesta taktiež. Trápim sa, trápim, toto trápenie sa mi však ľúbi. Hore na plošine som nakoniec neskôr o päť minút ako som dúfal. No ale aj tak prejsť takú vzdialenosť a toľko výškových metrov za takú dobu nie je vôbec zlé. Navyše ani tento sneh to veľmi neuľahčuje.
Teplomer na rázcestníku ukazuje mínus štyri stupne. Vôbec sa mi to nezdá, je mi celkom teplo. Rýchlo sa len otočím a schádzam smerom dole do Sloviniek. Tento zostup je oveľa zložitejší ako výstup. Je to tu oveľa prudšie a šmykľavejšie. Každý kročik si istím a preto mi trvá nekonečne dlho. Nepostupujem ďalej po žltej, lebo som sa rozhodol obísť časť Bielej skaly a spraviť si výstup ešte raz.
Aj počas druhého výstupu sa trápim a trápim a stále sa mi to páči. Nikto zatiaľ neprešiel a možno ani niekoľko dní neprejde. Z vrchola moje kroky teraz smerujú na Galmus a cesta dole týmto smerom je pohodlnejšia ako do Sloviniek. Pohodlnejšia v tomto prípade znamená aj oveľa rýchlejšia. Stretávam aj pána, ktorý to ma namierené do miest, kde som bol pred chvíľkou. Takže nakoniec predsa môj výstup nebude osamotený.
Mierny kopček na Galmuse moju rýchlosť trocha spomalí, ale nie veľmi. Stále som dostatočne rýchly a vzdialenosť mi len tak odsýpa. Idem a idem a ani nestihnem mrknúť a som dole v Krompachoch. Tak dnes to bolo extrémne rýchle. Veľmi som na seba hrdý a aj spokojný. Zistil som, že moja krásna nová bunda je pohodlná a teplá. Možno až príliš teplá. Darilo sa mi držať vysoké tempo a tú porciu kilometrov som zdolal za niečo vyše dvoch hodín. Nie zlé, nie zlé, dokonca výborne. Tak aby sa mi takto darilo aj v budúcom roku 2020.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 28. 12. 2019 | 2:08 h:min | 13.82 km | 9:16 min/km | 718 m |
Pridaj komentár