Cez týždeň som bol s Niňom v Tatrách a v sobotu som v rodinou v Krompachoch. Nesťažujem sa, dĺžka túr a nastúpaná výška nie sú práve zanedbateľné. Ako potom stráviť slnečnú sobotu? Áno, presne tak, výletom na Bielu skalu ďalšou túrou a ďalšími výškovými metrami. Nebudím sa tak extrémne skoro ráno ako zvyčajne, povaľkávam sa v posteli skoro až do brieždenia. Potom mi to predsa len nedá a vydávam sa vpred dobrodružstvu.
V meste je trocha chladnejšie, ešte dobre, že som sa dobre obliekol. Inak som mierne prekvapený počtom ľudí v meste. Vôbec ich nie je málo. To bude asi tým neskorším štartom. Smerom na Čardu sa mi darí držať vysoké tempo, len som zvedavý, či sa mi podarí ho udržať aj vo svahu. Ako si tak vykračujem, rozmýšľam nad tým, či uvidím nejaké zvieratá. Nemám síce chuť na diviaky, ale nejaké lane či srnky by ma potešili. Otázka je, či by som si ich vôbec všimol, v lese je totiž tak trocha predsa len ešte mierne temno a moje oči reagujú na prelome dňa a noci dosť zmätočne.
Cesta mi ubieha pekne od ruky, teda skôr nohy. Vychádzam smerom hore, krútim sa na prudkých zákrutách. Jedna laň nejako nerozhodne na mňa zazerá z diaľky, akoby sa nevedela rozhodnúť či som dobro alebo nie. Nakoniec ma nesprávne ohodnotí ako nebezpečného tvora a namieri si to rovno do lesa. Počuť len ako sa hlučne ale úspešne derie cez krovie. Po krátkej chvíľke je fuč. Moja chuť napredovať fuč nie je. Pokračujem.
Predo mnou leží jeden z dvoch najprudších úsekov. Kvôli ťažbe dreva je cesta riadne zničená a navyše nedávne búrky spravili tiež svoje. Na mnohých miestach stekajúca voda vymlela brázdy, na niektorých dokonca vyše metra hlboké. Riadny extrém. Následne bočím doľava, do mokrej vysokej trávy. Tento habitat je dokonalý pre osemnohých dokonalých upírych tvorov. Dúfam len, že repelent proti kliešťom bude spoľahlivo fungovať. Takto sa trmácam poriadnu chvíľu a mám silné deja vú. Totižto nohy sú zas mokré. Ani neviem, kedy som naposledy počas turistiky nemal vlhko v topánkach.
Po relatívne krátkom ako tak rovnom úseku nasleduje posledná časť samotného výstupu na Bielu skalu. Toto je tá druhá extrémne prudká časť chodníka. Nemienim sa teraz vzdať a už to dokopem na vrchol. Aj keď je ešte zrána, je prekvapujúco teplo. Vo výške deväťsto metrov lieh v teplomery ukazuje takmer štrnásť stupňov. Čo s tým môžem spraviť ja? Zísť do Sloviniek a dať si Bielu skalu ešte raz.
Čo na srdci to na jazyku. V nohách. Ak niekto bude tvrdiť, že cesta dole kopcom je ťažšia a trvá dlhšie ako hore kopcom, neverte mu ani slovo. V Slovinkách som za dvadsať minút ale cesta opačným smerom do kopca trvá oveľa dlhšie. Niežeby som sa flákal alebo nejako sa zdržiaval, avšak nastúpať takmer päťsto výškových metrov na vzdialenosti dva a pol kilometra trvá aj takému nabuchanému jedincovi ako som ja nejaký ten čas. Tak dobre, riadne preháňam, nie som nabúchaný ale aj tak som potreboval nejakú tú minútku (konkrétne štyridsať). Za tú dobu, čo som tu nebol, sa nič zvláštneho nestalo, iba jedine sa teplota zvýšila o jeden stupeň. Dnes bude teda riadne horúco.
S týmto vedomím a so zistením, že mi pomaly ubieha čas, sa rozhodujem pre návrat do Krompách. Vyberám si trasu po žltej značke na Galmus a príjemnou a nie prudkou variantov po modrej. Slnko svieti, je teplo, muchy bzučia, jednoducho taký typický letný deň. Vychutnávam si tieň v lese a i slnko na lúkach. Inak všimli ste si ako je kôra smrekovca podobná borovici? Ja sa nad tým zamýšľam stále, keď niekde smrekovec uvidím. A tu, že je ho hodne veľa. Takto vidno ako idem týmto úsekom úplne na autopilota. Jednu vec si však predsa len dobre teraz uvedomujem. Pred pár rokmi bola na tomto úseku lesná cesta úplne poničená prechodom kráv ale teraz si ani nepamätám, kedy som tu naposledy uvidel kravský odtlačok. Alebo výtlačok. Ani som si to zopár rokov nevšimol.
Z tadiaľto to do mesta nie je ďaleko. Posledný úsek je riadne strmý, ja to dávam s prehľadom. Nikde som nespadol a ani sa nezašpinil od blata. Väčšinou. Som rád, že je tomu už koniec. Vychutnal som si krásne teplé slnečné ráno. Dokonca som dvakrát bol na Bielej skale videl ladnú laň. Z dnešného dňa si zoberiem riadne veľkú priehršť príjemne strávených chvíľ, ktoré si ako povolený doping vytiahnem z dobre ukrytého vrecúška, keď okolo mňa nebude tak pekne a budem potrebovať vzpruhu.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 04. 07. 2020 | 2:59 h:min | 17.6 km | 10:10 min/km | 1046 m |
Pridaj komentár