Miklušovým chodníkom

Nepríjemná doba s korona vírusom stále neskončila. Potreba sa ísť prevetrať stále ostáva, otázka je len kam presne ísť? Raz som už o podmienkach, ktoré musí výlet spĺňať, písal. Nájsť takú perlu v mori možností nie je ale jednoduché. Napomoc mi prišli Lascsákovci, ktorí navrhli Miklušov chodník. Ani ja som o ňom dosial nepočul a hanba mi. Veru tak, je to ozajstný zabudnutý diamant na východnom Slovensku.

Slečny majsterky.

Nachádza sa pri obci Miklušovce, v zabudnutom kraji medzi Lemešanami a Margecanami. Nie je preto extrémne ďaleko ani z Košíc a ani z Prešova. Cesta autom trvá niečo vyše pol hodiny, stojí však zato. Prechádza sa lesmi, poliami i lúkami a aj malí pasažieri majú stále čo obdivovať.

V dedine sa dá odstaviť auto na parkovisku, kam sa zmestí približne štyri alebo päť aút. Je to veľké plus, lebo chodník sa začína hneď oproti. Nasvedčuje tomu neprehliadnuteľná šípka s jeleňom, ktorá ukazuje do prudkého kopca. Jedným zo spôsobov ako udržať malé deti v nereptavom stave, je ich nejakým spôsobom zamestnať. Tu na to idú nútenými zábavnými prestávkami.

Ponožkovka stromová.

S postupom sa tu odkrýva povesť, ktorá nenápadným spôsobom vťahuje deti do základov ochrany prírody. Aspoň ja ju tak interpretujem. Navyše sa tu nachádzajú stanoviská, ktoré sú len čisto pre zabávu. Napríklad sa tu nachádzajú klince, ktoré sa môžu šarvanci pokúsiť pribiť na dosku. Prečo práve klince? Podľa vysvetlenia napísanom na spomínanej doske, je to kvôli tomu, lebo pri poslednej kontrole chodníka sa pani starostka pošmykla a zlomila si tak nešťastne ruku, až jej ju doktori museli spevniť pár klincami. Na túto pamiatku sa sem pripevnila doska a deti sa tak môžu pokúsiť pomôcť pani starostke.

Okolica.

Chodník sa po počiatočnom stúpaní vyrovnáva a pokračuje nielen lesom ale aj lúkami. Čerešničkou na torte sú skaly s krásnym výhľadom na okolie. Na jednom z brál je dokonca možné zazrieť škriatka Mikluša. Kto trpí závratmi alebo si jednoducho netrúfa na ne, môže v pokoji ísť chodníčkom popri nich. Veľmi originálne sa vysporiadali s upozornením zákazu ohňa. Nie je to nepríjemný a neosobný zákaz, ale upozornenie, že na jednom mieste niekto založil oheň, ktorý spôsobil menší požiar. V prípade, že návštevník má stále silnú potreby opekačky, tak ponúka využiť ohnisko pri rybníčku neďaleko dediny.

Škriatok, škriatok, kdeže si?

Na úplnom vrchole sa chodník rozdvojuje a ponúka dve možnosti. Jedna je priama a kratšia cesta do dediny popri spomínanom rybníčku, druhou možnosťou je odbočenie vpravo a prechádzka po náučnom chodníku zameranom na zmysly. Nanešťastie, je táto varianta momentálne zatvorená kvôli blízkej ťažbe. Avšak v blízkej budúcnosti sa opäť otvorí.

Chodníkom.

Na prvý pohľad je zrejmé, že sa tu o toto dielko niekto s veľkou fantáziou a ešte väčším srdcom stará. Koho by napadlo vytvoriť zo starých požiarnických hadíc hamaku? Všetky veci sú vo vynikajúcom stave a je nad slnko jasnejšie ich častá oprava alebo nahráda starého kusu novým. Je to tu jednoducho rozprávkovo krásne.

Ako sa dobre spí v tejto hamake.

Na ceste späť do Košíc odporúčam krátku zastávku pri Pillerovom mlyne na riečke Svinka. Nachádza sa tu jeden z najdobrodružnejších mostov, po ktorom som mal tú česť sa prechádzať. Nie je to pre slabé povahy, na druhej strane, nie je to zas až tak náročné. Len tak akurát. Toto dvojité dobre ukryté turistické kombo pre rodinu s deťmi vrelo odporúčam.

Kto si trúfne?
DátumTrvanieVzdialenosťTempoNastúpané
30. 05. 20203:18 h:min4.5 km44:00 min/km188 m

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *