Skalka

Už ma naozaj nebaví sedieť doma na zadku. Neuveriteľne ma trhá ísť von. A vlastne, prečo by som nemohol? Ráno tak sadám do auta a vydávam sa do Obišoviec. V pláne mám Skalku, presne tam, kde som bol s rodinkou minulý týždeň. Prečo tam neísť, ak je to blízko a navyše okolie je veľmi pekné? Veľmi rád by som vedel, ako dlho by mi to trvalo na Skalku bez detí?

Zastavujem pri miestnom úrade a už odtiaľ idem pešo. K miestu, kde som parkoval minule, sa dostávam za tri a pol minúty. A to sa mi ako zdalo, že je to ďaleko. Možno mi ako vždy pomáha tma. Niekoho môže tma brzdiť, mne sa však vtedy ide lepšie (alebo nie horšie). Nie som totiž zdržiavaný výhľadmi a neobzerám sa a neokukujem okolie. Na druhej strane, stále ma baví robiť si nejakú foto dokumentáciu a v noci sú expozičné časy neuveriteľne dlhé. Tak sa priemerné tempo možno nejako vyrovnáva.

V lese je strašne silná a hustá tma. Primerane je aj ticho, nepočuť ani vtáčika a ani letáčika. Absolútne ticho nie je, lebo spočiatku je to neprimerane prudké a tak sa aj mne rozbúchava srdce a núti ma silno fučať. Po ceste si dobre všímam Niňove znaky po ničení pascí z minulého týždňa. Vo svetle čelovky sa ide dobre a už som pri tom žltom buldozére. Od teraz to bude jednoduchšie, nakoľko sa cesta dvíha len mierne.

Na vyhliadku na Skalke dochádzam za tridsaťpäť minút. Nie je to skvelé? Veľmi sa z toho teším. Bolo to rýchlešie ako som si to večer predstavoval. Robím zopár fotiek ale ako som už hovoril, expozičné doby v takejto tme trvajú neuveriteľne dlho. Navyše ak chcem nejaký záber opraviť čo mi nevyšiel, tak sa všetko nebezpečne predlžuje. Keď odchádzam za tých desať minút je už veľmi dobre vidno. Aká to neuveriteľná zmena. Mám náskok viac ako štvrť hodiny voči môjmu plánu a tak som na tom časovo vynikajúco. Len tak mi napadne, nedal by som si aj niečo navyše? Zmena je aj v zvukoch lesa. Vtáčiky za ten čas spustili svoj spev a je to riadny heavy metal.

Na Kašajovke sa neobraciam smerom k Breziemu a vyberám sa k rázcestníku Pod Tlstou. Nie je to ďaleko a tak efektívne využijem moje antimeškanie. Je to dokonca bližšie ako som si myslel. Tam mám ešte nejaký náskok a tak pôjdem ďalej alebo sa vrátim podľa plánu. Nebudem nič extra vymýšľať a pôjdem tak, aby som vôbec domov nemeškal. Inak som celkom prekvapený, že sa žiadne divé zviera v mojom okolí nevyskytlo. Škoda.

Zaujímavým lesom prechádzam aj cestou k detskému táboru Brezie. Smutnejší pohľad je práve na tábor. Všade je ticho a celkom výsmešne vyznieva plagát o možnom stráveni školského výletu práve v tomto zariadení. Mám taký silný tušák o absolútnom vynechaní tohtoročnej školskej výletnej sezóny. Keď som tu bol na jeseň, boli popadané stromy na lúčkach pri vode, teraz sú však riadne popílené a dá sa prejsť bez problémov. Pred sebou nad Hornádom na skale vidím párik nejakých povedomých borovíc. Veď je to Skalka! Stále som rýchlejší ako plán a tak mi napadne taká malá kacírska myšlienka. Čo ak by som vyšiel hore na Skalku ešte raz a tentokrát by to bolo za svetla? Na mape vidím, že tam vedie cesta aj odtiaľto z dola od Hornádu. Len to bude trocha prudšie.

Až tak veľa času zas nemám a tak sa rozbehnem. Nemal by som, ale nedokážem odolať. Kto by sa nerozbehol prudkým kopcom hore? Celkom to dávam, aj keď musím striedať beh s chôdzou. Na každých päťsto krokov behu prejdem chôdzov sto. Tak si udržiavam celkom peknú rýchlosť. Na jednej zákrute vyruším laň a ona s ľahkosťou beží hore kopcom. Tak to ja nikdy nebudem schopný. Posledných sto metrov je nesmierne ťažkých. Treba sa vyštverať z cesty na skaly a poprepletať sa pomedzi stromy a nakoniec som tam. Rýchlo zopár fotiek a treba sa pobrať k autu.

Opäť prepletám beh s chôdzou ale teraz som väčší hrdina – do chôdze prechádzam menej častejšie. Je to asi tým, že idem dole kopcom. Kým som hore išiel neuveriteľne rýchlo a som sa z toho vytešoval, tak cesta dole je ešte oveľa rýchlejšia. Môžem byť sám na seba silno hrdý. Nikoho som dnes nestretol, ak nepočítam tu vydesenú srnu pod Skalkou. Išiel som rýchlejšie ako som predpokladal a na na hlavný cieľ mojej cesty som vyšiel dokonca dvakrát. Namiesto dvanástich kilometrov som zdolal vyše šestnásť. Nie je to super?

Dátum	Trvanie	Vzdialenosť	Tempo	Nastúpané
04. 04. 2020	2:41 h:min	16.33 km	9:55 min/km	583 m