Ľad, chlad, sneh a aj zima nech, to sú ostatné dníčky vôkol nás (a pravdaže nesmiem zabudnúť na covid, ten sa v tejto chvíli zdá byť večný). Kam dnes pôjdem zas? Minulé víkendy som čítal na nete o masívnych návštevách na Jahodnej, tak prečo sa tam nejsť pozrieť? Spojím to s pomaly postupnými prechádzkami všetkých možných chodníčkov v okolí Košíc. Nie je ich už veľa, kam moja noha (alebo aj ruka) nevkročila. Vo Vyšnom Klátove som však nikdá v živote nebol a tak pôjdem z tadiaľ.
V Ťahanovciach je chladno, ale nie až tak nejako veľmi silno. Teplomer v aute ukazuje mínus šesť stupňov Celzia ale s približovaním sa ku Klátovu teplota povážlivo klesá. Po zastavení auta sa teplota zastaví na mínus desiatke. Tak v takej zime som už veľmi dávno nešiel (asi naposledy bola ešte väčšia zima). Idem prudkým kopcom hore dedinou a rozmýšľam, budem potrebovať aj mačky alebo pôjdem len tak?
Za dedinou štyri vŕby stoja,
jedna z nich je určite tá moja,
ta ja chodím, keď sa zvečerí.
Neviem či naozaj stoja za dedinou štyri vŕby, je totiž brutal tma. Nevidím si na nos, nieto ešte aby som presne určil druh stromu (mohol by tam byť dokonca aj Yggdrasil a nevšimol by som si to). Nie som si istý ani, či niektorá z nich nie je výsostne určená mojej osobe. Nakoľko je navyše len niečo okolo pol piatej ráno, tak nie je ani pravda, že tam chodím, keď sa zvečerí. Pre istotu sa porozhliadnem okolo seba, či predsa len náhodou nenastal zázrak a tie vyššie zmienené vŕby sa nezhmotnili v mojej ultra tesnej blízkosti. Nie, stále neverím na nad-, pod- i neprirodzené sily.
Sniežik (tak dobre, je to normálny sneh) mi vrždí pod nohami a viem, že by som mal stúpať. A aj stúpam po nejakej ceste a vidím na nej aj odtlačky kolies nejakých vozov, pravdepodobne áut. Vŕzga, teda vŕta mi hlavou, dokedy pôjdem po nej, vyveziem sa ňou až na Jahodnú alebo jej dám potichučky (alebo aj nahlas) zbohom skôr? Tak dopodrobna som mapu neštudoval a teraz už je dosť neskoro s tým začať. Jedno je isté, mráz riadne sa zahryzáva (vôbec jemne nepohryzkáva ako by som čakal) a chvíľu neviem či mi je zima alebo si to len tak navrávam.
Spoza jednej zákruty vychádza tiché svetlo, ktovie čo sa tam nachádza. Začujem čudné vrčanie nízko letiaceho lietadla. Hukot pomaly silnie ale na škále niekoľkých minút a nie sekúnd a tak mi to trkne až dosť neskoro (no veď mrzne a tak aj moje myšlienky sa zmrznuté) – sú to snežné delá z Jahodnej. Som celkom milo sám sebou prekvapený, ako som sa sem rýchlo dostal. Idem sa ešte pozrieť na búdku, kde vyberajú parkovné, či je cez cestu závora alebo také niečo, ale odpoveď je negatívna (a tak pre mňa pozitívna).
Predo mnou je maličkosť, vyšliapať hore zjazdovkou. Ešte dobré, že je tento snehom pokrytý kopec dosť krátky. Robenie fotiek je ale taká nevhodná aktivita na dnes a v tomto počasí (nie je vôbec príjemné trčať pod snežným delom a nechať padať na seba technický sneh v mínus dvanásť). V čerstvej (rozumej hlbokej) pokrývke sa ide dosť ťažko do kopca. Tak sa len trocha čudujem prečo mi to tak dlho trvalo.
Na kopci sa vnáram do lesíka, opäť zapínam čelovku (svah bol vysvietený lepšie ako ťahanovské sídlisko na Vianoce) a len tak si šliapem. Vo svetle sa celkom vytrvalo blýskajú snehové vločky a keď som už dobré dva kilometre od diel, si uvedomujem, že to je naozajstná verzia a nie technická. Jednoducho som vošiel do mraku a pekne to tu padá k zemi. Inak nie je veľmi čo obdivovať, vidím pod nohami fliačik svetla inak nič.
Prechádzam Pišiverku, som na Lajoške a stále je tma. Jediné istoty sú teraz tma, sneh a zima. Potom náhle sa ako šidlo z vreca (kde by sa tu nabralo šidlo a vlastne kde by sa tu nabralo samotné vrece?) vidím na nebi hviezdy. Tak ja som sa nakoniec vyterigal z mraku. Turistický chodníček je celkom dobre vychodený a tak mi nič nebráni v dobrom a rýchlom tempe. Aj keď je pomalšie ako by som si želal, nie je to vôbec zlé.
Obloha sa mierne začína meniť, ale len tak trocha. Nie je to rýchly proces, len taký pozvoľný, avšak nezadržateľný (presne ako môj progres, až na to, že ja veľmi nezadržateľný nie som). Sniežiku je všade plno, dokonca aj na stromoch je a niekde dokonca sa ihličnany pod tou váhou skláňajú k zemi (presne ako ja, až na to, že moja váha pozostáva z bieleho tuku a nie snehu :-)). S potešením sledujem ako je vychodený chodníček smerom k Loreley. Tak sa nebudem presne vracať úplne rovnakou cestou ale obídem Tisícovku a až tak sa vrátim na Cestu hrdinov SNP.
Tak sa na to teším a neviem sa dočkať kedy opustím tento hlavný chodník. Je to za tou zákrutou? Alebo za touto? Nebude to náhodou za týmto kopčekom? Nie a čo tak tam? Ani teraz nie? Som normálne rozladený z toho. Ani sa neteším z celkom modrajúcej oblohy. Skoro prepasiem tu správnu odbočku a celkom sa teším. Je to už jasný dôkaz, som za polkou cesty. Za dokonalým načasovaním (ako inak mnou naplánovaným a navrhnutým) meškám len päť minút. Teraz to určite doženiem.
Taký plán je skvelý plán. Ale realita je o niečom úplne inom (ako vždy). Predo mnou síce niekto tadiaľto šiel, ale boli to len dvaja či max. traja ľudia. V tejto výške je veľa snehu a ešte viacej ho sem na toto miesto nafúkal vietor. Je to ako ísť po piesočnej dune (len teraz sa brodím studeným a tak trocha šmykľavým prašanom). Neprebáram sa tak hboko ako ostatnú nedeľu na Kojši ale zato každým krokom. Super nápad tadiaľto ísť Feňo.
Skoro vyletím z kože od radosti keď dôjdem k vyhliadke ale studený vzduch úspešne eliminuje strednú kinetickú rýchlosť všetkých molekúl a telies (a teda aj mňa). To už viem prečo teda nemôžem ísť rýchlejšie! Je už celkom vidno, ani som si nevšimol kedy sa tak rozvidnelo. Ani sa mi nechce pokračovať ale ako sa dostanem k autu? Dajakosi som to vôbec nedomyslel. Je to oveľa ťažšie ako som predpokladal. No o chvíľu (po napití a zjedení malej sladkosti) sa mi do žíl vleje nová energia (cukor). Prečo som bol tak duševne na dne? Je krásny deň, slnko síce nesvieti (ešte je pod obzorom), sneh ale sa poriadne blyští (ako diamanty) a nie je super extrémne veľká zima (veď nefúka vietor).
Predieram sa cez sneh ale nie je to také zlé ako sa to len zdalo. Zas som na poriadnej ceste a idem k Lajoške. Pred nedávnom som tadiaľto šiel po tme a teraz vidím o čo som všetko prišiel. V niektorých údoliach je hmla (alebo lenivé a ťažké mraky?), po oblohe tiež niečo letí (usilovné a ľahké lietadlo?), na východnom obzore vidno presvetlenú zlatistú žiaru (mimozemšťania?) a na druhej strane kraľuje Kojšovka. Nepočuť ani vtáčika letáčika (iba moje vŕzgajúce kroky). Naozaj krásna zimná idylka.
Z Lajošky sa potrebujem dostať na Pišiverku (jeden z najkrajších a najvtipnejších mien na turistickom chodníku podľa mňa). Opačným smerom som si ani neuvedomil ako je to ďaleko (možno už mám toho zas dosť). Alebo jednoducho nastalo lokálna dilatácia času. Z Pišiverky sa ide len monotónne dole. Dole a dole a zas len dole a potom chvíľku rovinka, ktorá sa zas mení v prudký kopec. Tak niekedy cez leto sem zas prídem (dávam si záväzok do budúcnosti) a tento krpál si riadne vychutnám opačným smerom. Minulý týždeň som zopár ľudí stretol, dnes sa nezdá, že by sa to prihodilo. Aj keď ešte nie je koniec.
Vychádzam z lesa na lúku a zas sa norím do lesa. Prechádzam popri studničke (voda z nej aj teraz stále je v tekutom stave) a idem na cestu. Voda zo studničky tu mrzne a vytvára ľadovú krustu. Ako som rád za moje mačky, ktoré mám stále na nožičkách a tak nemám žiaden problém. Som geniálny! Som skvelý! Som dokonalý! Prenasleduje ma úprimná chvíľka (alebo megalomanská). Dokonalosť dostáva po prstoch akonáhle po dlhých kilometroch smerom dole sa sklon obráti opačným smerom.
Prichádzam nad Klátov a je to riadne nebadané. Vyjdem spoza zákruty a predo mnou je rázcestník (žiadne vŕby ani teraz nevidím) a tadiaľto som šiel pred troma hodinami? Tak nejako. Len sa spustím dole dedinou, skoro ako na lyžiach a som pri aute. Dúfam, že ani dnes veľmi nevadí, že som sa nezdržal v mojom okrese. Nikoho som nestretol a tak som sa ani nemohol od nikoho nakaziť, resp. ja na niekoho iného preniesť. Inak ale bol dnešný deň nádherný zimný deň so všetkými kladami a zápormi. Bodaj by bolo viacej takýchto dní.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 17. 01. 2021 | 3:18 h:min | 20.59 km | 9:40 min/km | 825 m |
Pridaj komentár