Ráno sa budím už o tretej hodine. Nie žeby som sa tak skoro ráno chcel zobudiť, ale môj milý a podarený synátor akosi nastavil na túto hodinu budík na mobile. Tak mi neostáva nič iné, len vstať a hľadať po byte malú zvoniaciu krabičku. Ešte dobre, že to je vcelku príjemná melódia a žiadne brutálne škreky alebo niečo nepríjemné. Opätovne sa mi nedarí zaspať a tak sa obliekam a vydávam na cestu. Autom sa odveziem na Jahodnú a tam začínam.
Vychádzam z parkoviska a moje kroky vedú po asfaltke. Zatiaľ. Idem po zelenej značke, ktorá mi bude robiť spoločnosť dosť dlhú dobu. Minulý týždeň pršalo a je tomu tak aj dnes. Nie je to taký prudký dážď, preto je to len trošička nepríjemné. Na chôdzu využívam celú šírku vozovky, nepredpokladám teraz žiadne motorové alebo nemotorové vozidlo. Áno, bol to správny predpoklad. Keď ale vchádzam do lesa, počujem za sebou prechádzať osamelé auto.
V hlave mám trasu na Vysoký vrch, išiel som tadiaľto už veľakrát (až dvakrát minulý rok). Preto som celkom zvedavý, či náhodou nezablúdim a nebudem mať problém nájsť cestu. Zatiaľ je všetko v poriadku, dobre sledujem cestu a na kritických križovatkách si bez pomoci vyberám tie správne odbočky. Pomaly, pomaličky získava deň nadvládu a je o čosi svetlejšie. Nie veľmi, ale trošička. Na jednej z lúk sa dokonca odvážim vypnúť čelovku. Chyba. Po vnorení do lesa je zas šero.
Minulý rok som v týchto miestach, v tomto čase, neočakávane stretol jednu divú svinku. Budem mať nešťastie aj dnes? Podvedome mi to vŕta hlavou a vedome sa snažím na to nemyslieť. Môžem si celkom dobre vydýchnuť, žiadne prasa tu na mňa zo zálohy nestriehne. Alebo som jednoducho extrémne rýchly a číhajúcemu atentátnikovi utečiem. Prichádzam k sedlu pod Vysokým vrchom a vyšvihnem sa aj na vrchol. Výhľady žiadne. Dažďové mraky a studený vietor ma ženú späť dole. Čelovku si dávam tentokrát definitívne dole.
Teraz idem niekam, kam moja noha ešte nikdy nevkročila. Tých miest je na svete brutálne veľa, ale v okolí Vysokého vrchu ani nie. Prechádzam lesom a je to ako na hojdačke. Chvíľu idem hore a chvíľu zas dole. Na niektorých miestach je menej stromov a zas viacej trávy, ktorá je v tomto mrholiacom počasí expresívne nepríjemná. Akoby sa mi vysmievala, ty chceš tadiaľto prejsť a nič ti nevadí? Len počkaj chvíľu, kým budeš mať mokrú hlavu a aj trup od dažďa a ako bonus, ja všemocná tráva ti úplne premočím všetko ostatné. Tak mám každú chvíľu súkromné mokré studené jazierko v topánkach.
Chcem sa držať hesla, ako rýchlo prišlo tak aj rýchlo odišlo. Nie je to však celkom pravda, lebo prídel čerstvej a studenej vody sa zdá byť nevyčerpateľný. Prechádzam popri čudnom plote (nie je to ten pri ZOO, tento nie je z betónu ale len z pletiva), kĺžem sa po blate a ekvilibristicky vyrovnávam všetky pošmyknutia. Mal som sa asi dať na cirkusantskú dráhu. Aj keď dobrá poznámka je, kto by platil peniaze za pozeranie sa na také nemehlo ako som ja.
Okolie je napriek poveternostným podmienkam vcelku krásne a divoké. Možno tú divokosť mu nejako dáva práve to nehostinné počasie. Ak by som tu bol za slnečného dňa, ani by mi možno nenapadlo ako je tu krásne. Doslova sa predieram cez úzku prť, ktorú sotva vidno medzi stromami. Nakoniec vychádzam na lesnú cestu a som na Gáľovej. Teraz je predo mnou len jednoduchý úsek smerujúci dole do Košickej Belej.
Ako dobre viem, míňajú sa tu lesné cesty plné blata s lúkami plných mokrou trávou. Nie, tráva nerastie len v lese ale aj na lúke. Asi to dobre vie aj jedna srna, ktorá sa neďaleko mňa pasie. Idem však pomaly a nenápadne a tak sa neotočí a nebeží preč. Alebo jednoducho je predsa len trocha ďalej a nepovažuje túto moju osôbku za nebezpečnú a hodnú úteku. Ani zopár salamandier ma nepovažuje za dostatočne nebezpečného a len znudene ma pozoruje.
Mrholenie v dedine ustáva a tak prestáva na mňa kvapkať voda. Do cieľa mi ostáva ešte zopár kilometrov a mokrý budem ešte dostatočne. Avšak tento raz to bude mať silnú chuť potu. Čaká ma výstup na Železný vrch a teraz sa chcem poriadne predviesť. Ako mi to bude dlho trvať? Budem rýchlejší ako minule? Už som ten kopec trocha spoznal a viem kde čo je, bude to výhodou alebo ma bude deprimovať fakt, že viem ako ďaleko je vrchol?
Pridávam do kroku, na asfaltke to nie je problém. Akonáhle sa vnorím do lesa, náklon zeme je prudší. Idem, snažím sa držať tempo a pot sa zo mňa začína nepríjemne skoro liať. Tak som mokrý nielen zvonku ale aj z vnútra. Každým nastúpaným metrom sa mi zdá, že je kopec prudší a prudší. Moje srdce tiež bije silnejšie a prudšie. Najradšej by som mal túto tortúru za sebou, alebo aby ešte trvala? Dobre viem, keď budem na vrchole, do cieľa už nebude ďaleko a toto dobrodružstvo sa bude pomaly končiť. Je to riadna dilema, čo vlastne chcem.
Nakoniec vrchol kopca rozhodne za mňa. Je to tu, som na poslednom prudkom stúpaní a teraz to bude už len viac menej len cesta smerom dole, síce zopár výškových metrov ma stále očakáva. Monotónne dole kopcom sa rozbehne jeleň a nasledujú ho aj jeho jelenice, ten si to vybral dobre. Pri Lajoške nevidím žiaden zakliaty spiaci materiál. Prepadáva ma jemný smútok, Jahodná je už neďaleko a tým aj koniec. Tak idem k nemu v ústrety.
Teraz tu nie je ani noha, ale cez deň sa tadiaľto musia premávať hotové davy. Aj pred koronou tu bolo riadne korzo a teraz to musia byť hotové národy. Teda, kým neprší, to potom asi sa veľa ľudí neodhodlá na prechádzku. Nechce sa mi ísť domov a tak si chcem spraviť ešte malú zachádzku. Vydám sa po žltej značke, ale potom na prvej lúke odbočím a vydávam sa po lesnej ceste späť na parkovisko. Táto cesta je úplne nová a vlastne to nie je ani cesta. Sú to len stopy od auta, ktoré tadiaľto párkrát prešlo. Zavedie ma však presne tam kam som chcel.
Je to záver. Dnešný upršaný deň ma previedol krásnym lesným okruhom, kde sa vyskytovali aj lúky. Zas som videl nejaké salamandry, srnky a aj jeleňa s laňami. Našťastie som neabsolvoval blízke a ani ďaleké stretnutie s divou sviňou. Dážď mi pomohol s horúčavou, ktorá sa vlastne vôbec nedostavila. Tých tridsať kilometrov bolo dnes nesmierne exkluzívnych. Bodaj by som takýchto zážitkov prežil viac.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 31. 05. 2020 | 4:07 h:min | 31.0 km | 7:58 min/km | 1379 m |
Pridaj komentár