Ďalšia sobota a prekvapujúco som zas v Krompachoch. To môže znamenať len ďalšie spestrenie mojej turistickej rutiny. Plán vypracovaný, prepracovaný, pripravený. Čakajú ma krásne kilometre v krásnom počasí. Žiaden mráčik, iba slniečko (našťastie nie je nejako extrémne horúco). Najprv ale potrebujem pomôcť na záhradke. Trvať to má len zopár minútok a potom už som len svoj.
Človek mieni a práca mení. Kým sa nakoniec uvoľním, je dosť veľa hodín. Niekedy som celkom flexibilný (časovo a priestorovo, ale rukami sa špičiek nôh nedotknem, tam ohybný nie som) a preto mením štart a cieľ túry. Problémiky sa dostavujú i v hodinkách. I po desiatich minútach, ako stúpam hore kopcom, hodinky nezachytili satelity GPS. No nevadí, i tak nezačínam pri rázcestníku. Ako vždy, cesta na Bielu skalu je spočiatku (no úplný začiatok som tak či tak preskočil) cesta pohodová ale neskôr začína nepríjemne stúpať.
Je dosť horúco (ale nie pekelne horúco aj keď skúsenosti z prvej ruky nemám) a pijem často vodu (nalial som si do vaku viacej vody ako zvyčajne). Z toho by nakoniec mohli i spŕchnuť preto kukám (nie do lesa ako kukučka) do mobilu. Radar mi hovorí, že niečo sa možno nakoniec priženie zo smeru od Spišskej Novej Vsi. A veruže je to tak, o desať minút sa spoza hory vyleje čierny mrak a cítim ako mi na telo dopadávajú prvé kvapky dažďa. Nebolo ich veľa, len pramálo, po minútke či dvoch, už zo (za) mňa mrak neplače.
Čo netečie z neba tečie zo mňa. Prečo? No predsa, lebo kopec. Idem a idem a idem a nič z toho, zas som pomalý do kopca. Kedy budem konečne v lepšej kondícii? Asi nikdy. Predieram sa, nielen kopcom ale aj trávou a dúfam i v absenciu kliešťov v ich prirodzenom habitate. Nakoniec predsa len sa dostávam na vrchol a mám v pláne meniť plán. Nepôjdem od Suchinca (ktorý je ešte strašne ďaleko) po zelenej značke do Poráča ale zídem dole po žltej a takto si skrátim dnešný deň. Tak hurá do toho!
Vždy a zas a znova sa rozčuľujem nad bezbrehým rúbaním v týchto lesoch. Z niektorých lesných cestičiek sa už stali široké a hnusné (áno hnusné) lesné diaľnice. Tie sa stavajú ľahšie a nezdá sa mi, že to niekto schvaľuje (možno sa mýlim). Do tejto siete pribudla na južnom svahu Bielej skaly ďalšia (cesto diaľnica). Je mi z toho smutno.
Ako sa tak rútim dole (po starej diaľnici) zrazu predo mnou sa objavujú dvaja chlapíci. S batohmi na chrbtoch. Asi to budú nejaký turisti. Tak ich s radosťou predbieham a nechávam ich ďaleko (no po jednej sekunde až tak ďaleko nie som) a začujem ako si niečo medzi sebou povedia. No neznie to ako moja rodná reč (je slovenčina mojou rodnou rečou?), ani ako zemplínština alebo nejaká iná verzia z východu. Ono to skôr znie ako niečo zo západu. Z ďalekého západu, dokonca ako natívna reč najväčších imperialistov na svete, z krajiny nad ktorou slnko nikdy nezapadalo (Anglicko).
Hneď mi blesklo hlavou, ako sa sem dostali a čo tu vlastne robia. Tak sa zastavujem v kopci a snažím sa nadviazať rozhovor. Pravdaže po anglicky. Na moju otázku, že oni asi nie sú zo Slovenska dostávam odpoveď, že môj predpoklad je správny. Tipujem to na Anglicko a vraj som sa opäť presne trafil. Tak a teraz to ide do tuhého, pýtam sa, čo tu vlastne robia a ako sa sem dostali. Dostávam siahodlhú odpoveď (to niekto dokáže len tak zbytočne ešte viacej rozprávať ako ja?) o jednom dokumente BBC, ktorý pojednával o jednej udalosti druhej svetovej vojny (boje medzi s Nemcami medzi Spišským Štvrtkom a Gelnicou), ktorá sa vďaka tomu stala celkom známou v Anglicku. Nuž a jednoducho, oni sa sem prišli pozrieť ako to tu naozaj vyzerá. No nie je super?
Keď niečo znie super, tak v tom bude poväčšine nejaký zádrheľ. Veru aj bol. Chlapík si ma len tak doberal a nič z toho nebola pravda. Na desať sekúnd som mu dokonca uveril. V skutočnosti sú to Angličania žijúci v Košiciach, ktorí sa vybrali na nejakú celodennú túru. Chceli by dôjsť do Sloviniek, dať si pivo (ale kde tam majú krčmu doteraz neviem a to som tam bol už dosť veľakrát), potom do Gelnice a tam prespať. Prejsť v nedeľu do Margecian a potom domov do Košíc. Poviem ale tak ako to bolo, dostali ma riadne.
Nuž, po dobrom rozhovore som sa zas začal presúvať až som sa ocitol dole v dedine a keď je človek najnižšie, odrazí sa od dna a môže už len stúpať. Tak to sa mne muselo stať. Zo Sloviniek všetky cestičky vedú len a len do kopca. Tak i ja ta idem. V páľave (po tom daždivom mraku už ani chýru ani slychu) idem do kopca a tam, kde je to najprudšie smerom na Skalu, počujem spoza chrbta divné zvuky. Nie neboli to pohyby mojich čriev alebo nespokojnosť hladného žalúdka, to len nejakí motocyklisti sa vydali rovnakým smerom ako ja. Radšej sa postavím vedľa chodníka a nechávam prefrčať dvoch bláznivcov povedľa mňa.
Napriek týmto trampotám, dochádzam relatívne rýchlo k Skale a ide sa na Suchinec. Ani si nepamätám, že to je taký prudký kopec z tejto strany. Ako pribúda čas, mne ubúdajú sily. Tak keď som sa nakoniec dostal na dohľad Poráča, rozhodujem sa (podľa mňa správne), že zbytočne ísť do Poráča, radšej sa skrútiť a prejsť Poráčskou dolinou k Čiernemu bocianovi a späť k Slovinkám. Na tomto celkom relatívne rovnejšom úseku ma predbieha aj dosť veľa bicyklov. A keby len tie. Prefrčia (absolútne blízko) zopár motoriek a jednu sa mi podarí dokonca spätne predbehnúť. Ale len na krátku chvíľku, potom si ma ten dvanásťročný frkan vychutnal a s otcom na zadnom sedadle ma položil do prachu.
Tak som zas v Slovinkách a to čo som prednedávnom šiel rýchlo dole (až na tu konverzáciu o falošnom dokumente BBC) si dám v spomalenej verzii smerom hore. Čas už celkom pokročil a nachýli sa deň ale namiesto toho aby sa ochladzovalo, nejako sa mi zdá zvyšujúca sa teplota. Slimačím tempom sa dostanem hore a nastáva posledný úsek dňa. Útechou mi je jedine cesta dole. Pred záhradkárskou kolóniou stretávam bežca, ktorý si dáva do tela výškové metre, ja už ale len konzumujem dezert v tvare záporných metrov.
Prechádzam posledné nudnejšie kilometre po asfaltovej ceste a som nakoniec uprostred Krompách. Tak dnešný deň bol plný prekvapení. Z pôvodného plánu som nakoniec prešiel možno len zo päť kilometrov, išiel som o dosť neskôr a stretol som kopec ľudí. Domácich i zo zahraničia a napriek týmto všetkým zmenám to dnes stálo za to (najmä tí chlapíci z Anglicka).
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 12. 06. 2021 | 4:06 h:min | 29.89 km | 8:14 min/km | 1284 m |
Pridaj komentár