Minule som písal, že na zvláštny smútok po konci túry môže pomôcť ďalšia túra. Ja viem, ja viem, zaváňa to závislosťou, keď minulú dávku môže nahradiť jedine nová a väčšia. Avšak ja to mám celkom pod kontrolou nie? Preto si dávam až jeden deň voľno a vyberám sa na ďalšiu krátku túru až v pondelok ráno. Kam inak ísť, keď ráno je ešte dobre hustá tma? Vyberám si miesto s veľmi krásnym poetickým a priliehavým, pre túto dennú dobu, názvom Malé nocľahy. Predtým však ešte zaskočím na Kalváriu nad Terchovou.
Musím uznať, že táto Kalvária je veľmi netypická a celkom zvláštna. Každé zastavenie má inú sochu, sošku alebo kríž. Aj materiál je zvolený celkom netypický – betón. Je to naozaj pekný začiatok mojej dnešnej púte. Navyše, aj kopček je to viacej kopcovitý ako rovinatý, ale v okolí Terchovej to nie je až zas také prekvapenie. Potom ako som zišiel späť do dediny, vydávam sa po asfaltke cez Tiesňavy až k začiatku chodníka na Nocľahy.
Tiesňava Tiesňavy má naozaj veľmi vhodne zvolené meno. Je celkom úzka a ani si neviem predstaviť, ako sa dostanem hore. Áno, mám opustiť pohodlie asfaltky a vydať sa smerom na tie obrovské skaliská. Prvé kroky sú veľmi pohodlné a neskôr sa predo mnou objavujú schodíky. No nie je to milé, dokonca tu pre pohodlie turistu spravili schodisko. Po krátkej chvíľke je mi jasné, nie je to spravené len pre pohodlie ľudí, ono je to dokonca nutné. V takomto prudkom kopci by sa každému len a len šmýkalo bez pomoci technického zabezpečenia. Má to aj dobrú stránku, každú chvíľu sú nádherné výhľady, najmä smerom na Vrátnu.
Mám akosi nesmierny pocit, že chodník by sa mal stáčať viacej doprava ale natruc ide doľava a navyše sa prehupne cez malý hrebeň a smeruje dole. Asi by to tak nemalo byť, alebo je všetko v poriadku? Nechám sa viesť chodníkom a značkami. Všelijako sa to tu krúti a predo mnou je zrazu výhľad na Ťavu. Naozaj to skalisko má tvar korábu púšte.
Na jednom mieste opúšťam značkovaný chodníček a vyberiem sa na vyhliadku. Musím uznať, je to jeden z najzložitejších miest kam som sa dostal bez pomoci horolezca. Nie je to také zložité ako cesta na Gerlach, ale na jednom mieste (dobre, vyhliadka je len desať metrov od značky, takže je tam len jedno miesto) si extrémne dávam pozor kam dávam nohy. Nerád by som sa tu zdrúzgal dole a pokúšal sa o let a následný pád. Avšak, stále je to aj s mojou akrofóbiou prejditeľné. Vidím pred sebou Boboty, Malý i Veľký Rozsutec. Kochám sa zo minútku či dve, otáčam sa a štvornožky kolenačky idem späť.
Po chodníku idem ďalej a nakoniec sa dostávam k značke Malé nocľahy. Využijem to a pekne rýchlo sa vrhám na cestu dole. Ako sa išlo hore, tak treba ísť aj dolu. Schody, schody a zas len schody. Toľko schodov som v lese ešte asi v živote nezdolal. Pod jedným bralom stretávam turistu. Som z toho riadne vyjavený, nie som predsa len prvý na prti. Dnes ma niekto riadne predbehol. Dávame sa do reči a z nej vyplýva, že má to podobne nastavené ako ja. Ráno, kým zvyšok rodiny spí, sa ide prejsť, potom pôjde nakúpiť a deťom priniesie čerstvé rožky na raňajky. Nakoľko začínal s dnešnou túrou o skoro celú hodinu skôr ako ja, tak ma až tak nemrzí, že nie som prvý. Som aspoň najrýchlejší.
Toto moje presvedčenie platí asi päť minút. Spolu so spoluchodcom vidíme ako sa chodníkom derie pes a za ním chlapík. Ženie sa neuveriteľne rýchlo a ak ma moje oči neklamú, na členkoch má ešte navyše pridané závažia. Odpoveď na moju otázku, či to správne vidím, dostane ma odpoveďou. Vraj si výbeh na tento malý a jednoduchý slovenský kopček musí troška sťažiť. Moja pýcha dostáva riadne na frak. Takže nie som nielenže prvý na prti, dokonca nie som ani ten najrýchlejší. Čo sa to som mnou len deje? Lepšia otázka je, čo sa to deje so svetom? Nemá ani troška úcty voči mne?
Preto sa rozlúčim a pokračujem už len sám. Dávam do toho všetko, skoro letím (tentokrát len po rovine), preskakujem potôčik, idem po mokrej tráve na lúke, až som zas pred Terchovou. Čo teraz? Dám si ešte jeden výšlap ma Kalváriu a potom definitívne idem na nákup do Lidla. Kúpim všetko čo som mal (a ešte viacej čo som nemal) a keď vychádzam z obchodu milé stretnutie. Pán z rána, s úmyslom po túre ísť nakúpiť, práve vchádza do obchodu. Spiklenecky na seba žmurkneme a aspoň ja si pomyslím, keby len tak tí všetci ostatní ľudia vedeli, že napriek skorému ránu máme my dvaja jednu brutálnu túru za sebou.
Tak a to je koniec dnešného dňa. Napriek nie príliš dlhej trati, nastúpal som riadne výškové metre. Prešiel som spočetný počet schodov, nestretol som žiadneho medveďa ale chlapíka, ktorý začal ešte omnoho skôr ako ja a iného človeka (o jeho druhovej príslušnosti by sa mohli viesť dlhé debaty), ktorý bol o mnoho rýchlejší ako ja. Videl som krásne okolie a vcelku som si to strašne silno užil. Čo mi prinesie budúcnosť? Ešte väčšiu porciu kilometrov?
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 17. 08. 2020 | 1:59 h:min | 11.6 km | 10:17 min/km | 704 m |
Pridaj komentár