Koncom každého novembra máme s Aďkou o program postarané. Ideme omrknúť Kapušiansky hrad. Minulý rok nás prekvapil snehou nádielkou a tak sme boli zvedaví, čo si hrad pripravil tentokrát. Na sneh nie je ani pomyslenie, nakoľko sa tepoty na teplomeri šplhajú dlhodobo nad desať stupňov.
Cesta do Prešova prebieha veľmi pohodovo, však čo by sa na širokej diaľnici vôbec mohlo stať? Z Prešova do Kapušian je to taktiež úplne príjemná cesta. V samotných Kapušanoch to je ale trocha horšie. Už niekoľko mesiacov sa opravuje cesta do Bardejova a tak v dedine sú rôzne obmedzenia. Musím sa vracať a nakoniec aj vojsť do slepej ulice, aby sme sa mohli dostať na parkovisko pod hradom.
Na parkovisku sme jediné auto a tak si môžem vybrať miesto na parkovanie. Celý od radosti z dosiahnutia cieľa parkujem auto uprostred mega veľkej mláky. Tak musím cúvať a preparkovať. Vydávame sa po ceste smerom na hrad. Celkom sme napätí, lebo minulý rok sa tu na nás rozbehli dvaja psíci (psiská) z ktorých šiel celkom strach. Neradi by sme ich stretli ešte raz.
Na naše šťastie nikoho nestretávame a v kľude môžme vojsť do lesa. Na zemi je kopa farebného lístia, avšak sa ho veľa drží aj na stromoch. Má to takú príjemnú jesennú atmosféru. Aj keď sa to nezdá, miestami je stúpanie celkom ostré a tak si z času na čas dávame kratučké prestávky. Ja moju potrebu oddychu celkom úspešne maskujem za fotografické chvíľky.
Postupne prichádzame k poslednému ostrému stúpaniu. Za týmto hrebeňom vidno ako sa pomedzi stromy prevaľujú chuchvalce hmly. Toto miesto má magickú atmosféru, lebo na jednej strane je už hustá hmla ale my sme zatiaľ mimo. Zoberieme všetku našu odvahu, zhlboka sa nadýchneme a vyrážame do ďalšieho dobrodružstva.
Tu na tomto úseku sa nám ide oveľa pohodlnejšie. Hustá hmla nám síce skrýva výhľady, na druhej strane mávame prekvapenie každých desať metrov. Čakáme, kedy konečne dôjdeme k vstupnej bráne hradu. Slnko trochu postupne presvitá cez hmlu a tak les predvádza svetelné divadlo. Pokračujeme ďalej a zrazu pred nami zrazu z ničoho nič vyskočí z oparu hrad. Tak na to sa naozaj oplatilo čakať.
Na hrade sa trochu poprechádzame. Zhodnotíme, ako sa to tu za posledný rok pomenilo. Nie veľmi vidno nejaké zmeny, ale určite sa tu veľa spravilo. Mnoho prác je takých, že ktovie ako ich nevidno. Najeme sa a zohrejeme sa teplým čajom. Rozhodneme sa, že dole do dediny vyskúšame zelenú turistickú značku. Trocha nás znervózňuje varovanie, že cesta je len na vlastné nebezpečenstvo.
Chodník vedie popod hradby. Všetky dreviny sú pod nimi odstránené a zdola je na nich impozantný pohľad. Na vychutnanie atmosféry sú pod hradbami dve krásne derevené lavičky. Keďže je vlhko, nesadneme si na ne ale ideme ďalej. Zostupu napomáha drevené zábradlie. Potom prichádza ťažšia časť. Cestička vchádza do lesa a je ešte prudšia ako horná časť. Pred nami sú skaly a je to tu aj trocha nebezpečnejšie.
Musíme si dávať obrovský pozor. Všade sú skaly a spôsob schádzania je často nie práve najvyberanejší. Sadnem si na zadok, spustím cez skalu nohy a potom zoskočím dole. Aďka má to trošku ťažšie. Naše tempo dovtedy nebolo nejako vysoké, teraz je však brutálne pomalé. Ako sa v jednej nie veľmi známej pesničke spieva: Radšej hamovať ako banovať. Tak aj mi poriadne hamujeme.
Takto to ide nejakú dobu ale nakoniec kamene končia a prechádzame do akejsi aleje. Nie je tu tak prudko ale na lísti je extrémne šmykľavo. Každý jeden moment sa musíme sústrediť na schádzanie. Nakoniec sa mi to podarilo. Vycházdame z lesa na ulicu Pod hradom. Zo správ z posledných rokov viem, že kopec pracuje a preto nie sú prekvapením praskliny na mnohých domoch. Niektoré ploty sú taktiež zničené. Spolu s klesajúcou výškou sú však škody stále menšie a menšie, až na domoch pri parkovisku nie sú žiadne.
Som veľmi rád dnešnému výletu. Ani tento rok sme neprerušili našu tradíciu a teším sa už na budúci rok. Určite nebudeme skúŠať žiadne novoty a na hrad sa vydáme a zídeme rovnakou cestou, predsa len je turistická značka riadne šmykľavá, najmä pre niekoho kto si nie je až taký istý na exponovaných miestach. Ak by sme to však nevyskúšali, nevedeli by sme nič o negatívnych vlastnostiach tejto cesty. Celkovo by som ohodnotil dnešok na jednu veľkú jedničku aj s hviezdičkou.
Pridaj komentár