Z Kavečian som započal mnohé svoje túry. Nikdy som ale sa nepokúsil o zistenie, čo sa vlastne skrýva na modrej značke smerom na Kráľovu studňu. Dnes sa to zmení. Najprv musím skoro vstať ale posun času mi umožní si o jednu hodinu dlhšie poležať v posteli. Nikoho doma nezobudím a tíško sa vytratím. V Kavečanoch som coby dup a hajde konečne sa vydať za veľkým dobrodružstvom. Na moje prekvapenie je cesta na Hrešnú vcelku suchá a udupaná. Ide sa veľmi, veľmi pohodlne. Tempo je príjemné a napriek tme postupujem míľovými krokmi. Z chaty je žiaľ nijaký výhľad. Vnáram sa do lesa a tam nie je žiaden výhľad, to je isté.
Chodník vedie popri múre ZOO. Viem ako dlho sa popri ňom musí ísť, dnes je to však rýchle. Doslova preletím popri Jánošovej lúke a k odbočke na Kráľovú studňu mi chýba len zopár kilometrov. Väčšinou sa mi zdá prejdenie prvých kilometrov nekonečne dlhé avšak dnes to trvá len jeden okamih. No možno to má na svedomí aj to, že vo svetle čelovky je chodník vcelku jednotvárny. Len stromy, padnuté listy a tma.
Nová cesta ma preberie z rutiny. Kadiaľ vedie cesta? Nezablúdil som náhodou? Nie, nie, tam na tom strome je značka. Tak som spokojný. Predsa len moje skvelé vedené kroky narazia na problém. Šípka na strome ukazuje odbočiť vpravo o 30 metrov, ale kde presne a ako? Teraz je všetko v tomto svetle (tme) a zemi plnej padnutých listov úplne rovnaké. Kadiaľ presne vedie cesta je tak trocha viacej nejasné. V takomto prípade sa treba poradiť s externou mapou na mobile. Čo čert nechcel, som úplne mimo trasy, aspoň teda podľa mobilu. Rozhliadam sa okolo seba v tomto skromnom svetle a nakoniec nachádzam značku na vzdialenom strome. Tak tam predsa pôjdem nie? Podľa mobilu sa vzďaľujem od turistickej značky, ale radšej verím značeniu rovno na mieste ako nejakému online riešeniu.
Od teraz sa mi ťažšie orientuje. Na zemi je hlboká vrstva čerstvo popadaného lístia a tak cestičku vôbec nevidno. Pamätám sa, mal by som ísť dolu kopcom, takže to mi pomáha s navigáciou. Napriek tomu miestami nie som si celkom istý mojím postupom. Na inom mieste je zase reálna situácia odlišná od mapy a vyberiem sa dokonca dvakrát nesprávnym smerom a tak tam naozaj stratím možno aj vyše desať minút. Celkom ma ešte aj zaujíma, ako tadiaľto pôjdem opačným smerom, je to tu naozaj prudké.
Nakoniec zakotvím na asfaltke a idem dole do Družstevnej nad Hornádom. Stále ma sprevádza hustá tma. V dedine navštívim železničnú stanicu, otočím sa a vraciam sa späť. Netrvá to tak krátko ako to tu píšem, lebo sa mi zdá modrejšia obloha ako keď som do dediny vchádzal. Po ďalších desiatich minútach je to jasné. Konečne sa začína rozvidnievať. Nad mojím postupom sa ale začína stmievať. Štverať sa do prudkého kopca nie je med lízať. Celkom sa čudujem tomu, ako sa mi darilo ísť tadiaľto dole tak rýchlo a v lepšom prípade nezakopnúť do ničoho a v tom horšom sa rovno zdrúzgať na zem a celý sa dodrúzgať.
Na druhej strane, práve takéto výzvy sa mi páčia a je skvelé, ak sa mi ich podarí zdolať. Na vrchole som na seba nesmierne hrdý aj z dôvodu, že sa mi to podarilo bez paličiek, ktoré ležia doma (nezabudol som ich, len akosi ich neviem rozložiť, budem musieť nad tým poriadne porozmýšľať ako na to). V tomto svetle je dokonca pekne vidno priestor na čistinke okolo Kráľovej studne. Má to teraz taký nezameniteľný jesenný farebný šmrnc.
Odtiaľ je cesta až do Kavečian jednoduchá. Mierne dole, mierne hore, pestré listy na stromoch a fádny betónový plot. Nič čo by som už aspoň stokrát nevidel a niečo čo by som ešte tisíckrát vidieť vo svojom živote chcel. Nakoniec, tieto výlety robím len a len pre seba, a keď si chcem obzrieť betónový plot ešte veľakrát, čo koho do toho? Navyše, ten plot má naozaj svoju zvláštnu a divnú estetiku. Ak by Banksi o tom vedel, určite by si našiel nejaký čas, pripravil by nejaké super fantastické umelecké dielo. Potom by sem začali chodiť húfy turistov a nielen v pohorkách ale aj vyfintené konzumentky moderného umenia. Alebo aj nie.
Preto sa len kľudne vraciam do Kavečian, cestou stretnem dvoch nabudených zberačov húb a končím dnešný deň. Aj keď sa to možno nezdá, ja som si tento deň veľmi užil. Už dávno som chcel preskúmať modrú značku a konečne sa mi to podarilo. Som na seba hrdý, lebo ten kopec vôbec nebol jednoduchý a ja som ho nakoniec zdolal ako kráľ. V budúcnosti si to budem musieť zopakovať a nie len jeden raz.
| Dátum | Trvanie | Vzdialenosť | Tempo | Nastúpané |
|---|---|---|---|---|
| 24. 10. 2020 | 3:43 h:min | 28.82 km | 7:46 min/km | 1002 m |
Pridaj komentár